Marvin

Autor: Lucia Kučmínová | 23.5.2017 o 23:13 | (upravené 24.5.2017 o 13:35) Karma článku: 11,76 | Prečítané:  871x

Bol trinásty január a mráz neskutočne zachádzal pod nechty, keď sme po neho išli do Galanty. Nebol síce piatok, ale sled ďalších týždňov tomu napovedal. Šli sme po mačku a priniesli sme kocúra.

Nebol prvá voľba, aspoň pre mňa nie. Nechcela som ho, nepáčil sa mi a prvé dni mi to patrične dával najavo. Bol chudý, vyzeral choro a škaredo. Lenže láska k zvieraťu a silný pud starať sa boli zase silnejšie. Zotrvali ešte od čias, keď som ako malá u babky zbierala po daždi vtáčatá vypadnuté z hniezda.

Mal iba pár mesiacov a 1,6 kilogramu. Nežral. Nehral sa. Len sa povaľoval a spal, na mača nezvyčajné. Pani, ktorá ho mala v dočaske ho vychválila, trošku zaklamala ako je zaočkovaný, zdravý a podobne. Chápem, potrebovala sa zbaviť jednej z 38 mačiek, ktoré mala v rodinnom dome. No smutné napriek tomu, akú starosť prejavujú o to, kde ich mačka bude umiestnená. Ale asi to, že si Marvin pri našom príchode inštinktívne vliezol do prepravky a veta „Zviera si ťa vyberie“ mu zachránili život.

Meno dostal jednoducho. Čakali sme mačku, tak som kúpila červený obojok. A lebo mi to prišlo, že by bol ako gay, tak preto- Marvin Gaye. Čítaj rovnako. Je to smiešne trápne, ale aj moja predošlá mačka mala umelecké meno- Greta Garbo. Úchylku si nevyberieš.

Odmietla som ho vrátiť do dočasky, sotva by sa tam dal dokopy. Po prvej prehliadke a testoch na Veterinke mu bol diagnostikovaný kalicivírus- dosť vážna diagnóza, niečo ako mačacia chrípka, ktorá ich môže stáť život. Ďalej podvýživa, znížená imunita a ušný svrab. Nastal kolobeh antibiotík, nočného budenia, kŕmenia, odbiehania z práce, strachu, či ďalšiu noc prežije.

Na veterine ho volali Bojovník. On aj bol. Bývalo mu veľmi zle, vyčerpaný od teplôt. Zachránila ho chuť aspoň niečo jesť. Každú noc som ho brávala do postele, vysilený nevládal vyskočiť tak vysoko. No napriek tomu ma vždy čakal pred dverami, keď som prišla z práce.

Vybudoval si celý repertoár správania, od „kecania“, láskyplného budenia až po prenasledovanie na WC. dal čistý priechod svojmu JA. Miluje šminky, periny, všetko čo šuští a veľké tašky. A mňa. Som si istá, že keby mohol, šiel by so mnou aj na ten Taiwan. A rád. Vďaka tomuto sme sa zblížili, zbudovalo sa medzi nami silné puto. Je to moje domáce zvieratko, môj priateľ, môj spoločník, moja láska. Predsudky, že je to hlúpa mačka pre mňa neplatia. 

V apríli tohto roku sa dostal na váhu 3,3 kilogramu. 4. Augusta bude mať rok, aj keď nebudeme vtedy spolu. Je hravý, šťastný, má hustú srsť, žiarivé oči a teší sa, že žije. Chodí so mnou vlakom, autom, hocijako a hocikam. K rodičom, na návštevy, ale všade je stredobod pozornosti. Roztopašný zdravý kocúr, ktorý si získa aj tých najväčších odporcov mačiek. Lebo keď milujete, tak je to celým srdcom. A je jedno, ku ktorej ríši tvor patrí.

Toto je náš príbeh. Príbeh jedného zvieraťa a nejakého človeka.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Babiš pre SME: Nie som skorumpovaný, ale ostatní sú

Kauza Čapí hnízdo je pomsta, tvrdí možný budúci český premiér.

TECH

Facebook sa radikálne mení, začal ukrývať správy

Nová funkcia rozdelí obsah do dvoch kanálov.


Už ste čítali?