Príbehy obyčajného šialenstva

Autor: Lucia Kučmínová | 2.1.2017 o 13:16 | Karma článku: 5,51 | Prečítané:  1435x

O tom, akí sú muži a ženy rozdielni sa popísalo už toľko, že to nikto ani nečíta. Každý má tie svoje príbehy doma.

Nech je to už akokoľvek, ja za seba som to intenzívnejšie začala vnímať v momente, kedy sa v koši na špinavú bielizeň začali miešať spodky s podprsenkami. Ono všetky tie povery a rady starších a životom oplieskanejších jedincov prestávajú byť klišé stávajú sa surovou skutočnosťou.

„Zlatko, kúpme si psíka!“

„No to určite! Ešte aj ten mi ostane na krku.“ Frflem zbierajúc kusy oblečenia po byte.

Neverili by ste, kde všade sa dá odložiť, zavesiť, zakopnúť. A ako sa dá „poskladať“. Večný boj o zdvihnutú záchodovú dosku. Povyťahované poháre, na každom stole, nočnom stolíku, na kuchynskej linke. Lebo piť zo šiestich je luxus. Na raňajky z toho vysokého, na desiatu ten s odbitým uškom, na olovrant ten od Kofoly, čo som si 8 rokov dozadu požičala z baru v Beluši...a ďalší len tak, aby ma asi naštval. Pol dňa otvorené okno, keď je vonku mínus dvadsať má tiež svoje čaro. Odfrknutá pena zo zubnej kefky . To zrkadlo vydržalo čisté asi 10 minút. Bez srandy. Ale zlepšujeme čas.

Veci by mali mať svoje stabilné miesto. No takto, nemôžem prehliadnuť istú vzácnu genetickú kombináciu zmyslu pre puntičkárstvo a mierne dedičnej neurózy, ktorá má u mňa vekom značne stúpajúcu tendeciu, ale k tomu miestu. Nielenže to vytvára určitý pocit istoty v mojom inak veľmi chaotickom živote, ale keď ráno zaspíte, šetrí to vzácne minúty. Nazývam to aj evakuačným plánom, v prípade potopy alebo požiaru. Viem, čo kde mám a schytím, keď budem bežať z bytu. Doklady, peňaženku, kvetinu a mačku. Dobre mačku nemám, ale mohla by som mať. Zatiaľ by som sa v behu akurát tak potkla o tri páry topánok, veľkosť 44, ktoré sú rozhodené asi tak, ako že sa niekto za pochodu vyzul. Samozrejme, nemôžem prehliadnuť istú vzácnu genetickú kombináciu zmyslu pre puntičkárstvo a mierne dedičnej neurózy, ktorej sa mi dostalo možno trochu viac, ako býva zdravé.

A najlepšie na tom je to kúzelné zistenie, že vajcia v chladničke tam nechodí znášať kurka a že prostriedok na riad sa nielen musí doplniť do fľaše, ale sa zaň aj platí v obchode.  Že keď varíme ružu, bez miešania zvykne prihorieť, aj keby ju varil Gordon Ramsey. A opraté veci sa sami neposkladajú do bielizníka.  Tá radosť v očiach by sa dala prirovnať asi len k prvým Vianociam v živote každého dieťaťa.

No tie svetlé dni, kedy si proste úlohy prehodíte a ani si to nevšimnete, to je takpovediac na nezaplatenie. Keď mi takej neskutočne vytočenej povie: Ale zlato, povedz mi ako ma desne miluješ, a ja sa začnem smiať. Alebo keď ma osloví „ty moje hovienko“ a ja sa smejem, až plačem. Žiadny chlap tak nevolá svoju ženu, iba mňa ten môj. Alebo keď som šla von na drink a on vyvešal oblečenie z práčky, poskladal to usušené zo včera, poumýval riad, spravil obed, kúpil mi kvety a na nočnom stolíku mi nechal vodu a aspirín. Tak som ho v posteli postískala, pohladkala po tej zábudlivej hlavičke a povedala si, aká som vďačná, že ho mám.  A jeho spokojné chrapkanie mi to len potvrdzuje. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.

DOMOV

Odchod z koalície? Názory sú pol na pol, hovorí poslanec SNS

Fico ustúpil Dankovi a vláda v stredu nerokovala.

ŠPORT

Neapol hrá ako Real. Hamšíkovi sa vernosť môže oplatiť

Ľudia sa rozprávajú len o zápase, tvrdí Hamšík.


Už ste čítali?