Bez mena, bez čísla (Pondelok, 11.2.2013)

Autor: Lucia Kučmínová | 1.4.2013 o 11:58 | (upravené 1.4.2013 o 13:51) Karma článku: 6,07 | Prečítané:  282x

S nervóznym stláčaním sa pokúšal uviesť do pohybu spoločný kávovar. Tlačidlá provokatívne blikali. Účinne dráždili jeho nervovú sústavu. Najprv jeden po druhom, potom všetky naraz, do rytmu. Synchronizované s jeho kofeínovou kontrolkou, ktorá stupňovala nervozitu do krajnosti. Opakovanými pohybmi pritláčal elektrickú zásuvku, vypínal ho a zapínal. Nič.

-"Takto." vynorila sa mu spoza chrbta Nymfa v priliehavej bielej blúzke. S inou farbou vlasov. Asi. Prstami zatlačila zásobník na kávu. Čarovným pohybom ukľudnila stroj aj Riša. Zacítil jej parfum. Jazmín a ešte niečo.

-"Aj pre mňa. Prosím." zo skrinky vytiahla tmavomodrú šálku so znamením. Gemini. Žiadne prekvapko sa nekonalo. Rišo ju položil na podstavec vedľa svojej a stlačil značku pre dvojitú porciu. Trápne ticho prerušovali zvuky mletia a kvapkajúca hnedá tekutina.

Karolína sa neurčito nakláňala zo strany na stranu. Zjavne sa pripravovala mu niečo povedať. Celkový dojem umocňovala jej hra s vlasmi a neustále prekladanie nôh. Toto typicky ženské naťahovanie neznášal. Trpezlivosť bohužiaľ nepatrila do jeho genetickej výbavy. Rišo jej zámerne nevenoval pozornosť, očami hypnotizoval napĺňajúcu sa šálku. Ochotne si narovnával chrbát v čudnom predklone.

Nevydržal to: "Máš zase nutkavú potrebu zveriť mi tajomstvá zákutí ďalšieho penisu? Prosím, ušetri ma. Ja som na iné veci."

- "Nie, to hovorím iným." odmlčala sa, "Ja len, či si niečo v poslednej dobe nestratil. Vynímajúc tvoju česť."

- "Tá u mňa absentuje od plienok." odvrkol ako žena tesne pred menštruáciou. Jasné, že myslela Simonu.

- "Ja len, že si po nej prekvapivo prestal pátrať. Ale mal by si.."

Posledné slová mu odznievali za chrbtom. Tankovalo ho to, asi ako meškajúci autobus v Podbrezovej. Nával hnevu mu zapchal uši a bezpečne ho izoloval od okolitých zvukov. Pocítil len teplo hrnčeka v ruke a malé možstvo horúcej tekutiny, ktorá mu vďaka prudkému pohybu pristálo na tmavých nohaviciach. Koža na stehne ho pálila. Zabohoval a pokračoval smerom ku kancelárii.

O ženskej, ktorá s ním pozametala ako s handrou, nechcel počuť ani zmienku. Už nemala meno, len provizórne poradové číslo. Ako číslo domu, ktorý si môže hocikto kúpiť a prerobiť podľa vlastných predstáv. Číslo, ktoré zaplnilo pár desiatok dátumov v diári. Nemienil jej už venovať ani minútu času. Ani kúsok myšlienky. Bez slova vypadla z jeho života a neobetovala mu ani posratú vetu na vysvetlenie. Ani prepáč. Nič. Suka.

Z ťaživého návalu spomienok ho vytrhol známy hlas znejúci od schodov.

- "Nazdar, pán Drbala. Ideme na cigu."

- "Vynechaj ma. Pošťal som sa." ukázal si na stehno. Igor vytreštil oči a odpochodoval ku fajčiarskemu krúžku maskulínneho typu. Prekvapivo účinná veta.

Zavrel za sebou dvere. Zreteľná zátarasa medzi ním a ostatnými telami, tvoriacimi malý živý organizmus presúvajúci sa medzi kanceláriami, zasadačkami a záchodmi. Dostal chuť si zapáliť. Otvoril spodnú zásuvku a vytiahol núdzovú krabičku s voňavým obsahom. Jeho teritórium, jeho pravidlá.

Zaklonil sa na stoličke a prsty vboril do záhybu pri operadle. Zapálil koniec zrolovaného tabaku. Tiché zapukanie horiaceho papierika prebudilo jeho chuť ešte viac. Vdychoval známu arómu. Zapĺňala mu pľúca, rozlievala sa v hrudi a vyprázdňovala hlavu. Simonina silueta sa mu pred očami vyparovala spolu s nasledujúcimi výdychmi. Najprv nohy, potom pás, ruky, kontúry tváre.. Menila sa na rednúci dym, ktorý rozfúkaval aj nepatrný prievan prichádzajúci z dverí. Už nemala ani číslo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?