Dvaja (Utorok, 1.1.2013- Streda, 6.2.2013)

Autor: Lucia Kučmínová | 24.3.2013 o 17:02 | Karma článku: 8,07 | Prečítané:  274x

„Som Zuzana.“

Veta, ktorá odštartovala nový rok v náručí novej ženy. Nechal sa zviesť, nechal ju vyhrať. Jej studené, prenikavé oči reflektovali tvrdé a nekompromisné jadro. Novodobá amazonka, ktorá by bez mihnutia oka dokázala prebodnúť hocikoho a hocičím na dosah ruky. Akoby sa v nej skrývali dvaja ľudia. Muž a žena, ktorí spolu väčšinu života bojovali a len občas skúšali spolu žiť.

Riša zaujala. Rada fotila, ale akoby sama bola expozíciou šokujúcich fotografií od neznámych autorov. Ticho ju sledoval a strácal čas zbytočným odhadovaním jej ďalšieho ťahu. Snažil sa s ňou držať krok a pritom nezabudnúť pravidelne dýchať. Čímsi neurčitým ho rozčuľovala, mučila a rozpaľovala zároveň. Chcel ju spoznať. A skrotiť ju. Bavila ho ich hra na mačku a myš. Len úlohy neboli celkom rozdelené.

Mala rada pravidlá, ale vzápätí ich porušovala. Excentrická, nepredvídateľná. Láskavá aj hrubá. Neosobná a náruživá. Nič nerobila na pol plynu a nič nerobila 2-krát. Nezaoberala sa maličkosťami, rozprávala málo a k veci. Zvláštne veselá, pritom neustále obklopená akýmsi smútkom.

Dozvedel sa o jej živote málo. Nikto zo známych ju nepoznal, nepočul o nej. Bola bývalá boxerka, dnes trénovala decká. Tak dobre ako vedela použiť pravý hák, dokázala hocikoho odbiť jediným trefným slovom. Milovala psy a neverila ľuďom. Neznášala nahé dotyky kože, ale v noci sa od neho nechala objať. Vegetariánka, ktorá dokázala hodiny pozorovať architektúru a všade chodila načas.

Jej minulosť bola pár týždňov jedinou neodkrytou stránkou. Raz sa rozhodol prelomiť aj tieto ľady. Pár dní chodil s parádnym foklom a narazenými rebrami. Vyriešil to so zaťatými zubami a zopár otrepanými výhovorkami o bitke na diskotéke, či menšej kolízii s nejakou husou za volantom.

Pár nocí po tom poodkryla kus tej ženy, ktorá mala byť pre svoje okolie mŕtva. Sadla si na koniec postele. V niekoľkých stručných, monotónnych vetách a bez akejkoľvek prejavenej emócie mu opísala, ako otec zavraždil jej matku. Jedenásť bodných rán do hlavy, hrude a brucha pred očami vlastnej dcéry. Na súde uviedol domnienku, že ho podvádzala.

V skutočnosti trpela, ako si ku nim domov vodil šľapky, prepíjal všetky peniaze, bil ju a znásilňoval. Pracovala v materskej škole a po nociach vykladala tovar v blízkom supermarkete. Aby mohla jej jediná dcéra chodiť na tanečnú. Aby mala na detstvo aspoň jedinú peknú spomienku. Zuzana mala 8 a musela sa s tým naučiť žiť.

Sedel od nej dosť ďaleko, ale zrazu sa mu zdala bližšia ako ktokoľvek iný. Vrátil sa v čase. Reálne cítil všetku tú koncentráciu ľútosti, ťažoby a smútku okolo neho. Ten istý rok, to isté mesto. Obom ženám venovali pár viet v miestnych novinách. Obom im prišlo na pohreb veľa ľudí. Obom rodinám venovali naučené slová útechy. Na obe rakvy spadla hruda hliny z detskej ruky. Obe ich deti odvtedy nikam nepatrili.

Dvaja rovnakí v jednom byte.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?