Šťastie

Autor: Lucia Kučmínová | 10.10.2015 o 18:32 | (upravené 13.10.2015 o 22:50) Karma článku: 4,80 | Prečítané:  589x

„Stalo sa ti niekedy, že si sa jednoducho bál byť šťastný?“, spýtala som sa ho jednu jeseň pred pár rokmi. Prekvapivo s čajom, ale zato v tenkých ponožkách.  

„Myslíš, akože či som sa bál šťastia?“ stojac pri sporáku si pošúchal týždňové strnisko a výrazne modré oči sa mu trochu stratili v zamračenej tvári.

„Áno, asi áno.“ Zamyslela som sa vlastne aj ja. Prúd otázok sa zo mňa z času na čas vyleje tak samovoľne, že nadobúdam reálny dojem o svojej zdvojenej osobnosti.

„Neviem, či zrovna bál. A neviem, či som vlastne bol niekedy šťastný. Bezstarostný to áno, ale dá sa to nazvať šťastie?“

To už som sa zamračila aj ja.

Čím je teda? To čo všetci hľadáme, naháňame sa, blbneme si hlavy. A keď vojde, nestihneme  ho rozoznať, nevieme ho prežiť alebo sa skutočnosti ľakáme ako mačky svojho odrazu vo výlohe. Je vrtkavé , veľa sa o ňom píše, hovorí v prísloviach, kreslí v symboloch.

Je nedefinovateľné, nemá miery, hustotu ani váhu. Môžeme ho vidieť, cítiť, ale nevieme povedať, či je to najviac ako dokážeme uniesť. Či je práve tu a teraz najväčšie v našom živote. Vraj sa dá aj kúpiť, ukradnúť, dá sa stratiť a vie byť aj nákazlivé. Vyniká všednosťou a nenápadnosťou obalenou v slnečnom ráne, v teple dlane, v mene, v dátume zaškrtnutom v kalendári. Je v odvahe prekonať sám seba, niesť v sebe nádej a podeliť sa o ňu. Nebáť sa byť iný a spadnúť na kolená. Je v schopnosti vedieť si zvoliť spontánne. Niekedy asi aj hlúpo.

Je stelesnené v ľuďoch. Veď táto tu mala šťastie že zbalila toho tam, ako zvykne hovoriť. A ja som bola šťastie. Šťastie svojich rodičov. Neskôr som z toho vyrástla. Je vo veciach ktoré dokážeme, a v tých, ktoré sme našťastie nedokázali. Je vo všetkých skutkoch ľudskosti, v modrinách z prvej jazdy na bicykli, v tragédii uslzenej ženskej tváre. Nie je predsa šťastie poučiť sa?

Nenechá sa limitovať časom, trvá koľko sa mu chce, nechá na seba čakať, koľko sa mu chce. Je v zdraví aj v chorobe, v schopnosti milovať, vo veciach, v stromoch. Je v láske k človeku, ktorý pri vás stojí už roky, je v odkaze na lístku, pripnutom na chladničke, je vo vlastnom víťazstve a v úspechu iného. V raňajkách do postele, v požičaných rukaviciach, v piesni, ktorá sa viaže k tomu večeru. Je v láske a v jej bezpodmienečnosti, v bezdôvodnom záchvate smiechu. Vo vôni vlasov, v možnosti sedieť pri sebe a mlčať. V slove, ktoré vyslovíme naraz.

Šťastia je toľko, koľko si ho sami nájdeme roztrúseného naokolo. Záleží ako doširoka otvoríme oči, ako ďaleko sa poň dokážeme načiahnuť. Šťastie je byť si vôbec vedomý, že sa ho môžeme denne dotknúť. Takže...Dotýkajme sa ho, ľudia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?