A prečo?

Autor: Lucia Kučmínová | 28.10.2014 o 15:05 | (upravené 28.10.2014 o 15:12) Karma článku: 5,69 | Prečítané:  678x

Nedeľa ráno. Vtedy aktuálnu atmosféru možno  pripodobniť šetriču obrazovky na našom prvom počítači.  Guľa, hýriaca štyrmi farbami, ktorá lietala z jedného okraja obrazovky na druhý. Napriek tomu, že som presne vedela, do ktorého rohu bude smerovať, zvláštnym spôsobom ma upokojovala. Aby som tak o chvíľu nevyzerala. Iba žeby áno. 

V nedeľu sa nemá pracovať a aj keď do kostola nechodím, tento pekný kresťanský zvyk dodržiavam bez reptania. Takže upratovať sa nebude. Ani na stole, ani v sebe. Šálky s vylúhovanými vrecúškami, 5x zmazaná a 6x opätovne rozpísaná SMS, chlpaté pásikové ponožky rozhodené po izbe. Piaty deň v rámci mentálneho zdravia obchádzam zrkadlo.

„Tak veď už sa vzchop!“. Veta sa mi premieta na strop, keď nemôžem zaspať. Na dôvažok sa s perfektným timingom dovalia ďalšie situácie rôzneho charakteru, lebo všetci vieme, že zákony pána Murphyho sú mnohonásobne spoľahlivejšie ako horoskopy v Novom Čase. A tie treba tiež riešiť, najlepšie všetky naraz. Spolu predsa prišli a naraz ich chcem vykopať zo svojej rutinnej istoty.

Istá skupina ľudí má taký zvyk, že potrebuje určitú časovú jednotku na to, aby rekapitulovala, aké rozhodnutia  v živote urobili zle, alebo ktoré spraviť museli, aby si zákonite nabili držku a konečne sa prestať sa hrať na Sizyfa. Konkrétny kameň aj tak nikdy hore nevytlačia a tak nech radšej hľadajú iný, ktorý si strčia do vrecka a veselo s ním prejdú svety bez toho, aby ich niečo omínalo. Nateraz teda zabúdam na (nijakú) prácu a na chlapa, ktorého ľúbim, aj keď som o to nijako špeciálne nežiadala.

Na návšteve pozerám rozprávku s mojou malou sesternicou. Dotiahla si ma za ruku, lebo sama pozerať nemôže. Potrebuje odpovede, lebo veľa vecí jej nie je jasných a na to má predsa právo. Napr. prečo má hlavná hrdinka krátke vlasy, keď potom ich má dlhé, prečo sa musí vydať a čo je sú to pytačky, prečo má koňa a nie auto a či môže mať koňa aj ona. Samozrejme, každá otázka začína príslovkou prečo. Pri tridsiatke som prestala počítať.

-„Aj ty pozeráš rozprávky?“

-„Občas.“

-„A prečo?“

-„Aby som mala zase 4.“

-„A prečo chceš, aby si mala 4?“

-„Lebo som sa len hrala a smiala.“

-„A prečo to teraz nerobíš?“

-„Smejem sa stále, len mi už neostáva čas sa hrať,“ a už predo mnou pristanú jej puzzle. Tak skladáme.

-„Ja by som nechcela byť veľká.“

-„A to už prečo?“ spýtam sa jej.

-„Lebo vy veľkí nemáte na nič čas a na všetko hovoríte, že je to komplikované.“

Komplikované skomolila najviac, ako to len šlo. Zasmiala som sa. Na tom, že je ešte malá, ale neuveriteľne všímavá. Puzzle sme zložili ešte niekoľkokrát. Vyfarbili sme krtka a všetkých jeho kamošov,  presnorili všetky hračky a dobyli fiktívny hrad na húpacom koni. Odchádzala som vyšťavená ako citrón. Hlava bola úplne prázdna, úsmev doširoka. Na nič iné som už nemyslela.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?