Príhovor a poldecáky

Autor: Lucia Kučmínová | 28.6.2014 o 19:14 | (upravené 2.8.2014 o 14:50) Karma článku: 6,33 | Prečítané:  1285x

Lámem si hlavu nad tým, prečo sú vetroplachovi ako ja, odmalička zverované zodpovedné úlohy. Nezabudni brata v družine, zožeň mi pečiatku od lekára, umy okná na štvrtom poschodí. Myslím, že raz stačí povedať niekomu „áno“ a už sa to s vami vlečie celý život. Ako manželstvo. Asi preto bude o ňom v krátkosti reč.

Tretiu júlovú sobotu ideme vydať kamarátku. Prvú z našej vysokoškolskej partie a jedinú peknú Martinku z Turca. História ich vzťahu mi je známa od začiatku, čo ma (bez štipky irónie) nesmierne teší. Inak, to je tá, s ktorou naše kamarátstvo na výške odštartovali dve vety: „Nemáš pero? A nejdeme na víno?“ Bolo to v prvý deň. V posledný ma držala za ruku. Niekedy je fajn byť v abecednom zozname hneď pod sebou.

Okrem hlavného plniča poldecákov pred kostolom mi pripadla milá povinnosť napísať príhovor. Vraj ho aj prečítať. Keď na vás niekto vyjde s vetou: „Kučmínka, tieto úlohy musíš robiť len ty a nikto iný,“ nemôžete povedať nie. To každá nevesta dobre vie a hovadsky to využíva. Mám ale reálne obavy, či sa to vzájomne nevylučuje s napájaním svadobčanov. Veď skúsime a uvidíme.

Dva dni som sedela pred rozsvietenou obrazovkou. Kurzor blikal a čakal kedy začnem. Poblikal si naozaj dlho. Kľučkovala som medzi citátmi o láske, básničkami a otrepanými vtipmi. Tesne som minula pravdy starých materí aj súvetia o dvoch spojených srdciach, ktorých tlkot bude oddnes znieť vedno. Takže som opäť smutne hľadela na prázdny list.

Zapochybovala som, či ja som tá pravá, ktorá ma písať o láske. O vzťahu, v ktorom sa dvaja naozaj našli a nie každý ich deň je ako od Steelovej. Nerozhodli sa nosiť spoločné priezvisko preto, lebo musia, ale preto, že chcú. Rozhodnutie zobrať sa bola pre oboch tak prirodzené, ako si zaželať dobré ráno a dať si spolu kávu. A že sa to neboja povedať nahlas si zaslúži obdiv.

V tom sa to začalo písať samo. Slušná A4 napísaná srdcom. Píše rýchlejšie ako rozum. A aj akosi čistejšie. V zálohe som si nechala pár vtipných príhod, ale o tom až tam. Tak držte palce. Nech im šťastie praje a ten papier neorevem po prvej vete.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?