Chalupári

Autor: Lucia Kučmínová | 10.6.2014 o 19:25 | (upravené 10.6.2014 o 20:19) Karma článku: 8,06 | Prečítané:  1322x

Boli sme na chalupe na Mojtíne. Za účelom trochu sa aktívne nadrieť, lebo voľno treba využiť a vypotiť z tela všetky toxíny, nahromadené otrasným životným štýlom a poštátnicovými oslavami. Do opatery mi boli zverené hrable a fúrik s nápisom „Poták“. Skoro ako Porsche, nie?

Chalúpka bola „echtovná“. Miesto, kde sa stále ťahá voda zo studne a je taká ľadová, že aj pri letnej horúčave vám ide rúčka primrznúť k dlani. Na takej, kde sa elektrické spotrebiče vyslovene nehodia a aj obyčajný teplomer primontovaný na obločnicu pôsobí ako LED televízor uprostred Sixtínskej kaplnky. Tam sa varí, kúri a suší oblečenie nad starou pieckou. Zožerie toľko dreva ako menšia lokomotíva, ale v pravý čas zahreje. Výsostné postavenie na záhrade majú slepúchy, mladé krkavce, poľné kvety a obrovské krtince, ale že obrovské! Taká malá krtia Petržalka, samý hlinený vežiak. A áno, ani splachovací záchod tam tiež nie je.  

Mať chalupu na najvyššom mieste v dedine je v podstate výhra. Výhľad, ticho, autom si môžete priviesť čo budete jesť a hlavne piť. Lebo pivko na podstienke chutí najlepšie! Susedia len z jednej strany, z druhej vám môžu akurát tak srnky ožuvať šnúrky na teniskách, ak ich necháte na plote. Slnko, pokosená tráva, nohy vyložené na pníku a svet je gombička. V zime stačí vyšliapať pár krokov hoc aj s nazutými lyžami a už zdolávate zjazdovku ako Svindal. Občas po zadku, no a čo. Aj jeho som videla spadnúť, že mu až lyže vyzulo!

Prvými dverami som vošla do úzkej, podlhovastej chodby. Po otvorení druhých ma ovalil ťažký vzduch nevyvetraného priestoru. Zrak v pološere zameral dve mŕtve muchy na stole. Museli tesne minúť tú gigantickú pavučinu nad mojou hlavou. Cez hrubý žltý záves a malé okno neprenikalo skoro žiadne svetlo. V najväčšej miestnosti v chalupe bola kuchyňa, spoločenská miestnosť, jedáleň aj spálňa. All in one.

Cez kuchyňu sa prechádza do druhej a aj poslednej izby. Izbičky presnejšie. Dnes mám doma 2-krát väčšiu a to nemám ešte troch súrodencov k tomu. Krivé múry, obrazy na stenách. Dedkova fotka z vojny, pradedko ako mladík, dedkov brat v školskej lavici. Všetky vyblednuté, zažltnuté ako starý vosk. S drobnými čiernymi bodkami od múch.

Celá predstava, ako sa tam žilo pred 60-70 rokmi sa mi ani pri najväčšej dávke fantázie, empatie a piva nedarí dokonale. Elektrina nebola vôbec. Nie, že neexistovala. Ale tam o elektrine počúvali pri driapaní peria. Písal o nej bratranec Jano z Ameriky. Drevená podlaha bola luxusom, v iných domoch mali na zemi ušliapanú hlinu. Nejednu zimu napadlo 150 cm snehu. Keď si pomyslím, že presne toľko merala moja prababka...Topánky dostal len najstarší, ostatné deti mali smolu, alebo šťastie, že nemuseli ísť do školy.

Aha, a tá studňa tam stojí od nejakého osemdesiateho roku. Predtým museli po vodu niekoľko desiatok metrov dolu. Naspäť s plnými vedrami, stúpanie asi 11-12% odhadom. Každý deň, niekoľkokrát, lebo vodu bolo treba na všetko. Na umývanie, na varenie a hlavne kravám a baranovi. Po vodu chodili decká, rodičia mali iné starosti. Takých životov, viac či menej podobných, boli tisíce...

Počúvala som šušťanie vysokého duba pod horou a plecom sa opierala o chladný múr chalupy. Premýšľala som. Obaja, aj strom aj múr toho asi veľa videli a počuli. Ale margarétky tam rastú prekrásne!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?