Buchty

Autor: Lucia Kučmínová | 7.6.2014 o 20:47 | (upravené 2.8.2014 o 14:52) Karma článku: 8,25 | Prečítané:  1808x

Ako čerstvo nezamestnaná mám teraz kopec času na upratovanie skríň a zamýšľanie sa nad životom. Asi až príliš veľa času. Išla som teda pozrieť babku. Namiesto ahoj mi v prvej polovici vety oznámila, že mi už prihrieva jedlo. V jej druhej polovici sa ma stihla spýtať, či už mám frajera. Vyzula som sa, povedala ahoj a na obe vety odpovedala záporne. 

To ma však neospravedlnilo od drevorubačskej porcie kapustovej polievky a ďalšieho výsluchu z môjho partnerského života. Zo slušnosti som si dala dva slíže kapusty. „Nie si hladná? Nevadí.“ A už predo mnou pristála misa s buchtami, len to tak zacvendžalo. Ou! To zastonal gombík na nohaviciach.

- „Nie, babi, fakt nikoho nemám.“

- „A prečo? Veď ti nič nechýba! Máš rici, aj cici...Už aj titul k tomu. Veď ty si terno, dievča moje!“

- „No ale titul Miss Universe to bohužiaľ nie je.“

Premýšľam, prečo nikoho nemám. Nie preto, že by ma to nejako výsostne trýznilo, ale neviem, na čo sa vyhovoriť. Už som si na to tak zvykla, že mi je skôr čudné, keď niekoho mám. Sama prakticky nie som, pretože je okolo mňa asi 3625 viac, či menej skvelých ľudí a zvierat. Frajerov som tiež mala, k jednému sa pre istotu nikdy nepriznávam (inak som mala fakt super chlapov). Aj zlomené srdce som už mala. Aj košom som dostala. Aj dala. A nemať niekoho má aj veľa výhod- nemusím sa strachovať, či frajer žije, lebo to si len kúpil novú hru na Xbox, nemusím s úsmevom tolerovať škriabanie sa v rozkroku, ani nemusím hlásiť, že idem na víno pindať na celý svet.

Vrátila som sa do reality a v kuchyni stále vládne ticho. Čaká sa na argument hodný môjho titulu. Pohotovo odpovedám, že neviem piecť takéto buchty. Ukážem na ne aj prstom, nech vyzdvihnem dôležitosť tohto momentu. Neobstála som. Som ešte mladá definitívne vypovedalo službu niekedy okolo dvadsiatky. Uhm, ehm, nooo. Odrazu mi na myseľ prichádzajú len samé citoslovcia. To sa mi stáva často, keď som v úzkych. Mala by som sa v tom začať trénovať. Mohla by som napríklad spustiť pieseň. Kórejská hymna by mohla byť fajn.

-„A dokedy chceš takto žiť? Zachvíľu zoschneš, ťahá ti na tridsať (pri tejto vete sa mi pravdepodobne zúžili zrenice, alebo aspoň rozkotúľali oči niekde po stole). Ja viem, že nie si jednoduchá povaha, ale aj iné si našli.“

- „Ja nie som iné. A sama si povedala, že sa nemám predať lacno.“

Zdá sa, že som dorovnala. Pre dnes je zápas odpískaný, skončil remízou. Teatrálne som si utrela pot z čela. Chlapi, ja vám tie diskusie zo ženami naozaj nezávidím.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?