Grétka

Autor: Lucia Kučmínová | 6.6.2014 o 9:24 | (upravené 6.6.2014 o 12:32) Karma článku: 9,53 | Prečítané:  793x

Jednou z najkrajších vecí na svete je priateľstvo. Také to ozajstné, ktorého dôležitosť si uvedomíte v momente vzniku. Priateľstvo, ktoré vznikne z nemého pochopenia podstaty toho druhého. Nepísaná dohoda, že dvaja budú pri sebe stáť a nemusia si to sľúbiť v kostole, ani pred svedkami. Stačí len tak. Pre seba. Akosi tak sa začalo aj to naše. 

Spoznali sme sa v jeden horúci júlový deň v roku 2010. S Janou, majiteľkou baru, kde som vtedy brigádovala, pozerali Formanov Prelet nad kukučím hniezdom. Vyjedala šunku z pizze Hawaii a tvárila sa ako kráľovná toho červeného gauča. Keď som vošla, slušne som ich obe pozdravila. Odzdravila len Jana. Tá druhá iba zazerala a vypliešťala na mňa oči. Asi sa trochu bála. Po pár minútach sme prelomili ľady a kočka už mi sedela na kolenách. Hm, kočka je vlastne po česky...

Prespávala pod schodami pri bare. Na vreciach so smeťami. Niekde tam mala aj svoje mačiatka, ktoré sa už nenašli. Prostredie príšerné na život, nieto na výchovu potomstva. Pripomínala mi muzikál My Fair Lady. Bola špinavá, ale veľmi pekná. Ibaže nenosila žiadne šaty a nespievalo sa. Bar odkúpil nový majiteľ a jej hrozilo, že skončí všelijako, len nie dobre. Zdedený hyperprotektívny pud sa aktivoval naplno a rozmýšľala som, čo s ňou. Nemohla som ju tam nechať.

Mamu som tajomnými indíciami pripravila, že asi nás bude doma o jedného viac. Skoro skolabovala a ja som si až potom uvedomila, čo jej prvé napadlo. Uistila som ju, že ona plakať nebude, ani plienky jej netreba. Mama je dôvtipná a múdra žena. Len sa pousmiala a povedala: „Tatko  ťa zabije.“

Nezabil.

Zopár krát síce zopakoval vety ako: „Tá mačka TU nebude.“, „Šibe ti?“ alebo „Ty nie si normálna.“ Tretiu vetu celý život beriem ako kompliment. Celý proces asimilácie trval slabých päť minút a už aj si ju k sebe túlil. Raz darmo, je to vnútri riadny mäkkýš :). A tak ku psíkom, andulke a králikovi pribudla nová obyvateľka. Takmer všetci z nich boli nechcení, z ulice. Pre nás najlepšia zostava na svete. Ako kážu zvyky, aj ona prešla pomyselným krstom (radšej bez vody). Dostala meno Gréta, podľa tej Garbo (kto nevie, tak Google). Trochu veľa G na jednu vetu.

Priniesla nový vietor, svojský šarm a zopár typických rituálov a zvykov. Kto už videl, ako chodia mačky, ehm, kakať, musí uznať, že sa minimálne prvý mesiac na tom dobre bavil. Byt na prízemí je rajom pre vychádzky, a tak usilovne nosila myši, hraboše, sýkorky, vrabce, drozdy, žltochvosty a raz priniesla aj krtka a žabu! Aspoň sme si pri nej zopakovali celú prírodovedu. Veľmi užitočné.

S prázdnym žalúdkom vytrvalo škriabala na dvere. Ešte lepším prípadom bolo lezenie po sieťke a mňaučanie do otvoreného okna. Najlepšie tak o druhej ráno. Mamu pravidelne vyprevádzala k autobusu, raz skoro seriózne nastúpila. Mala smolu, ujo vodič bol neúprosný. V noci na ulici plnila úlohu šerifa a rýchlo ukáznila nových prišelcov. Cez deň bola kamoška všetkých deciek a ohrievač okolitých geriatrických kolien. Proste baba do partie. A nechala sa aj okúpať!

Mačka má vraj 9 životov. Grétke sa ich dostalo aspoň 15. Užili sme si s ňou nemožné. Chceli ju utopiť, lebo zavadzala. Hneď na to preskákala silný zápal maternice a absolvovala dosť zložitú operáciu. Pár mesiacov na to ju nejakí dobráci „šlohli“, asi preto že bola naozaj kus. Po týždni sa dokázala vrátiť, hlavička jedna. Dokonca sa napichla na plot, tiež prežila. Asi zázrakom. Naposledy sa stratila na týždeň. Domov sa vrátila len kosť a koža. Unavená a zničená.

Stredajšiu noc sme sa trápili. Ona fyzicky, my okolo inak. Ležala na deke a pozerala sa na mňa. Snažila sa, vážne sa snažila. Včera ju veterinár uspal. Zlyhali jej obličky. Plakali sme s otcom v ordinácií a plačem aj teraz. Pozerám sa na balkón, kde sedávala a vytrvalo ma sledovala cez záves. Kde trčíš s tým mliekom? Pre niekoho bezvýznamný príbeh o mŕtvom zvierati. Pre mňa fakt, že ju budem ľúbiť, aj keď tu už nie je.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?