V obchode

Autor: Lucia Kučmínová | 27.12.2013 o 14:10 | (upravené 27.12.2013 o 14:16) Karma článku: 7,62 | Prečítané:  856x

Dátumy medzi Vianocami a Silvestrom sú obdobím, ktoré sa dá využiť rôzne. Do úmoru vybehávať zemiakový šalát a filé, načerpávať energiu v obnosenom župane predávkovaný prísunom cukru, alebo ísť jednoducho do práce. Lebo musíte. Tento rok som sa chcela pokúsiť o dve veci. Opäť si predstavovať, ako k nám cez okno lezie Ježiško a neprejesť sa tak, že nepomôže celé balenie tabletiek na trávenie a ani pivko. Vyšlo mi len druhé. Ilúziu o darčekoch mi v šiestich rokoch definitívne zničil spolužiak Boris a tam niekde sa skončilo aj moje detstvo. Ďakujem ti, Boris!

Ale o čo ide. Do obchodov sa snažím chodiť čo najmenej. Vážne. Výnimkou sú len potraviny, lebo veď jesť sa musí. Aj piť sa musí. Pred Vianocami som na mamine želanie absolvovala úmornú púť po jednom obchodnom dome s nábytkom. S tým švédskym. Okej, hovorím si, čo by som pre ňu nespravila. Vedomá si toho, že bude ochkať pri každej posteľnej bielizni, pri každej šálke, pri každej predložke do kúpeľne. Vyčerpaná som dala malú zastávku v stánkoch s vareným vínom. Počula som, že v hrozne je cukor. A cukor je na energiu. (A vo víne je pravda.)

Z núdze som zamierila do obchodného centra oproti. Chyba. Takto nejako si od toho dňa budem predstavovať Inferno. Šialený dav, otrepané koledy, vydýchaný vzduch, uplakané deti, nervózni rodičia naširoko obvešaní taškami. Zvládla som 15 minút a v prvom obchode som kúpila, čo som chcela. V hlave mi znelo Von, von, von! Keby som liezla na Gerlach, prisahám, že by som večer ľahla do postele menej unavená. Odkedy nie som -násť (a že je to už nie trochu, ale skôr dosť dávno), absolvujem nákupy s nechuťou tri dni vopred a dva potom.

Najnutnejšie som si teda nechala na obdobie medzi sviatkami. Že veď snáď nikto už nebude nakupovať a v obchode budem môcť spraviť aj mlynské koleso. Do hodinky som vybavená a ešte stíham aj latte v nerušenej atmosfére. Druhá chyba. Zabudla som na čarovné slovné spojenie „Povianočné výpredaje“. Vošla som do prvého overeného obchodu a okamžite nadobudla dojem, že som v kurníku. More dievčat a žien, ktoré síce nevedeli derivovať a asi ani variť, ale zaručene vedeli, kam majú siahnuť, aby vytiahli, to čo chcú a aby to hlavne vytiahli skôr, ako tá pipina, čo stojí vedľa.

 

Ale na druhej strane, asi by som sa mala zamyslieť a skloniť hlavu. Lebo po dobu štyroch až ôsmich hodín hádzať nevraživé pohľady, byť rýchla, vedieť plánovať trasu medzi regálmi a ešte k tomu vyzerať dobre, to je dosť náročné. A k tomu ešte polovica vie šikovne manévrovať s nehorázne dlhými nechtami a balansovať na dvadsaťcentimetrových opätkoch so štyrmi igelitkami a kabelkou. Zaujímalo by ma, ako v tých topánkach šoférujú. Lebo pochybujem, že prišli autobusom.

Každopádne, mám sa čo učiť!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?