Pre Alenku a Peťa

Autor: Lucia Kučmínová | 28.10.2013 o 23:21 | Karma článku: 11,75 | Prečítané:  581x

Pomerne zvláštnym pocitom by sa dala definovať situácia, keď sa s niekým rozprávam o iných veciach, ako o počasí a vzťahoch a dotyčný sa ma spýta, odkiaľ viem to a tamto. A práve na to zväčša odpoviem: Od našich.

Odmalička sme boli s bratom naozaj zvedavé deti, ktoré sa po najčastejšej otázke „A prečo?“ neuspokojili s hocijakou odpoveďou. Rodičia nám nikdy nepovedali „Lebo“, či neposkytli inú hlúpu odpoveď, ktorá zaručene zaúčinkuje na detskú naivitu a vďaka ktorej sa mama a otec šarmantne zbavia svojich hyperaktívnych ratolestí. Za to máte obaja môj obdiv!

Naši s nami často chodili po horách a otec nás cvičil, ako v kurze mladých skautov. Či vieme, ako bez kompasu určíme sever, kam sa (ne)schovať, keď začne búrka. Naučil nás rozoznávať huby a bylinky, že lipa je dobrá na potenie a že sirup zo smrekového ihličia je najúčinnejší na kašeľ. Aj vďaka tomu sme boli neskôr hviezdy branných cvičení.

Tak trochu nás nútil pozerať dokumentárne filmy so starým ujom, ktorý vyzeral ako staručký pán z konca ulice a ktorého meno som si nevedela zapamätať. Vtedy nám to nepripadal ako dobrý nápad a trucovito sme odúvali spodné pery na čo najväčšiu viditeľnosť. Dnes viem, že to bol David Attenborough.  Aj prostredníctvom nich sme ako 6-roční vedeli, že albatros má najväčšie rozpätie krídel, že púšte nie sú len v Afrike a že užovka je dosť múdra na to, aby sa v ohrození zahrala na mŕtvu. To ale neznamená, že mám z hadov menší strach. J

Ocino mi navyše ukázal, že skrz Backstreet Boys a Britney Spears cesta nevedie, resp. vedie, ale len do skrachovanej, rýchlokvasenej budúcnosti. A tak mi odhalil tóny The Police, The Cure a Rolling Stones. Okej, poslední menovaní nie sú príliš dobrý príklad pre morálny vývin, ale tá hudba! Taktiež bol otec prvý muž, ktorý mi zveril do rúk svoju akumulačku a dokonca mi trpezlivo vysvetlil princíp ofsajdu. A to dokáže pochopiť jedine muž, ktorý tento termín objasňoval hociktorej žene. J

Maminým pričinením od trinástich varím. Práve v tomto magickom veku usúdila, že je na čase príležitostne dcére zapožičať hrnce a povoliť jej prístup k plynu. Keď tak premýšľam, bolo to od nej dosť odvážne. Začali sme jednoducho. Cestovinami, pričom prípravu čaju som mala úspešne za sebou. Pri prvých špagetách som kliala ako hrom. Mama hneď po mne. Dala mi rady, že surový zemiak zachráni presolenú polievku a že dobre upečený koláč neodhalí dym z trúby, ale okraje odlepené od plechu. Vďaka maminým dobre miereným poznámkam a otcovým tichým modlitbám som sa to naučila. Ale samozrejme, ani dnes sa to nezaobíde bez prešľapov. Veď kto má v rýchlosti rozoznať soľ a cukor?

Jej zásluhou som prišla na chuť čiernobielym filmom a spoznala Lídu Baarovú alebo Adinu Mandlovú, zamilovala sa do Babičky, do rozprávok Dobšinského, do Rudolfa Hrušínskeho. Toho staršieho. Pomohla mi ukázať krásu kníh, ich vôňu, históriu a iný svet, ktorý so sebou prinášajú. Že veta, „Nemám čas čítať“ neexistuje. Preto čítam hocikde. V parku, vo vlaku, vo vani, pri obede. Vďaka nej mi býva veselo, lebo si svoju bláznivosť udržiava už celé roky a dokáže ňou nakaziť všetkých naokolo.

Milá Alenka, milý Peťo, viem že Vás občas riadne štvem. Teda štveme, máte nás dvoch. Ale ďakujeme Vám za to, čo ste nás naučili. Je toho naozaj veľa.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?