Bude to inak

Autor: Lucia Kučmínová | 18.10.2013 o 16:27 | (upravené 18.10.2013 o 17:03) Karma článku: 5,77 | Prečítané:  437x

Nemám zabudovaný kalendár a  nie som schopná rýchlo prispôsobiť svoje oblečenie zmenám ročného obdobia. Na jeseň nosím veci, ktoré väčšina normálnych ľudí nosí v lete. V zime zasa tie jesenné, takže ak dobre počítam, som o   ročné obdobie pozadu. Úspešnosť konkrétneho dňa určuje prísun fotónov, takže som približne na úrovni zubnej kefky, o ktorej som dávnejšie čítala. Aktivuje ju len svetlo. Navyše má v sebe nejaké titánov- iónové vlákno a ja mám akurát tak lacné zliatiny ortute v zuboch.

Na prelome októbra sa v mojom živote cyklicky opakujú intenzívne fázy skepticizmu, dezorientácie a vyčerpávajúceho sťahovania. S poradovým číslom 9. Babie leto končí skôr ako začne, o tropických nociach možno len snívať. Tvár nadobúda tradičnú jesennú priesvitnosť, až mám pocit, že konečne vidím nielen za roh, ale aj za seba. Je priam povinnosťou absolvovať  súkromnú párty, ktorú si bacily pripravia v takmer vo všetkých dutinách, pričom oni sa budú baviť, ale spotený a s bolesťou hlavy budete vstávať vy. Múdry ujo v obleku spopod hustého obočia upozorňuje na silný nárazový vietor, a to je znamenie, že prišiel čas vyvrátených dáždnikov, zdvihnutých sukní a dočasnej neúčelnosti hrebeňa.

Tradične neviem, v akom naladení prežijem sviatky, ktoré mi obchodné reťazce zúrivo pripomínajú. Veľa ľudí znamená viac času stráveného hľadaním dostatočne uspokojivej  potravy a to znamená prudký pokles hladiny cukru. A vieme všetci, čo to znamená. Pre kahance neviem nájsť pulty s tmavým pečivom a áno, aj tento rok som už videla kopovito naložené stojany so salónkami a striebornými girlandami. Celkovo neviem, kam mám ísť, kedy tam ísť a čo tam budem robiť. Pôsobím dojmom nezaradeného čudáka, pričom v tomto stave zotrvávam až do neskorej jari. Všetko okolo mňa plynie akosi príliš rýchlo na to, aby som mala chuť pochytať sa s ostatnými za ruky a pripojiť sa do pomyselného tanečného kola, kde si všetci stúpajú po nohách a nervózne po sebe gánia.

 

Ale rozhodla som sa, že to bude inak. Kúpim si veselé svetre a čiapku. Dopíšem knihu a skutočne ju niekam pošlem. Budem vystavovať na obdiv (naozaj) široký úsmev a stále budem hľadať dôvod na ďalší. Pôjdem na pár dní do Londýna a prestanem byť tak bohapusto sarkastická. Kúpim si topánky, ktoré ma naozaj nebudú tlačiť. Prestanem utekať pred konfrontáciou s úprimnosťou a naučím sa skloniť hlavu. Nie preto, že by som bola vysoká. Znovu začnem veriť ľuďom. Dúfať v ich aj svoje šťastie, ktoré nie je podmienené prítomnosťu a realitou. A vrátim sa k starej Lucii s dlhými vlasmi. Len s novým šatníkom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?