Playground Love (Sobota,23.2.2013- do neurčita)

Autor: Lucia Kučmínová | 10.4.2013 o 13:12 | (upravené 10.4.2013 o 17:14) Karma článku: 7,33 | Prečítané:  278x

Prstami prechádzal po obaloch albumov. Slušná zbierka, ktorá hýrila kantitou aj kvalitou. Netápal, úplne presne vedel, čo hľadá. Vytiahol ružovo čierny obal s nápisom The Virgin Suicides. Počet odtlačkov nasvedčoval, že v rukách drží srdcovku. Bola na ňom nakreslená žena so žltými kvetmi vo vlasoch. Inšpirácia od Alfonsa, pomyslel si. Slová mu s úsmevom predostierali všetko to, čomu sa dovtedy manévrovaním vyhýbal. Vysmievali sa mu v jeho osamelosti.

I´m a high school lover, and you´re my favourite flavor...

V stenách a v podlahe sa pomaly rozlievali zastreto šepkajúci hlas. Pozadie saxofónu zvýrazňoval ťaživosť minút. Slová sa mu vrývali do všetkých kútov. Vyrývali sa mu do kože neviditeľným perom. Telom mu prechádzali neurčité, beztvaré impulzy. Horúčkovité myšlienky a čerstvo chladnúce okamžiky. Rozpadával sa. Úlomok z neho tlel, vyhasínal, odštiepovala sa a po čiastočkách vyletovala do priestoru bytu a mesta.

Love is all...All my soul...

You´re my playground soul...

Otupene a nepravidelne žmurkal viečkami, aby aspoň trochu uvoľnil tlak v očiach. Pohľad mu spočinul na ženskou rukou napísaný odkaz. Pripnutý magnetkou zo San Diega. Oči ho protestne zaštípali. Opakovane si ho čítal a popritom si zapínal manžetové gombíky, ktoré mu sama s predstihom kúpila. Špeciálne na túto príležitosť. Čierne sako, čierne topánky. Čierno v duši.

Yet my hands are shaking...

I feel my body remains...themes no matter...I´m on fire...

On the playground, love...

Svietiace slnko vyháňalo spriaznené duše do ulíc. Míňal ich a mlčky pozoroval. Kráčali popri sebe, držali sa, hádali. Prežívajúc svoju jedinečnú, prchavú či dávno ukončenú etapu. Znásobená intenzita, predvídateľný koniec. Určito neurčitý. Budúce bolesti, ukryté radosti, odpustené omyly. Absolútna odcudzenosť, zvrátenosť vzťahov, utajenosť prešľapov. Hmatateľný chlad kontrastoval s čerstvou farbistou vášňou. Prelínali sa, miešali, narážali do seba. Oddeľovali sa, aby sa mohli spojiť. Kráčali s ľuďmi, ktorí im dávali mená. Boli v nich.

You´re the peace of gold the flushes all my soul. Neprestávala mu rezonovať v ušiach.

Tých 80 minút vytlačil zo svojej hlavy. Pud sebazáchovy mu do ucha kričal krátke vety spásy. Ak chcel prežiť, inštinktívne ich počúval. Nesmel sa ohliadať. Tlaková vlna jeho vnútra prevrátila všetok svet naopak. Prepólovala, vytrhla všetko, čo jej stálo v ceste. Akoby už nemalo nič byť také, ako za starých dní. Mrazivá hlina v jeho ruke ho vracala do reality. Do smútku. Do chuti ďalej žiť. Zachrániť, čo sa dá. Neľutoval ju. Neľutoval ich. S netušenou pokorou prijímal skutočnosť.

Dotyk čiernej kože ho provokoval. Prihováral sa mu, lákal ho späť. Vyznával mu lásku, sľuboval. Doma si sadol na okraj vane. Z vrecka vytiahol zapaľovač. Pripálil si cigaretu a otvoril denník takmer uprostred. Nechal plamene ochutnať horkú chuť bielych strán. Strán spomienok, osudov, mien, ktoré oranžové jazyky zotierali a menili ich na popol. Hodil ho do vane a nechal scvrkávať pod neľútostnou páľavou. Bránili sa, bez šance.

Malé plamene dezinfikovali jeho vnútro. Resuscitovali ho k životu bolesťou. Roztápali voskový povlak, ktorý sterilne pokrýval dutiny a upchával prívod kyslíka. Nechal sa páliť dobrovoľne. Muky boli úľavou. Jedinou potravou, ktorá ho dokázala udržať pri zmysloch. Trhali mu kožu, driapali ho dlhými nechtami. Počul, ako mu praskajú cievy, ako sa vyparuje chorá krv. Svaly sa odtŕhali od kostí a nahrádzali ich nové. Srdce nachvíľu prestalo biť. Mozog skratoval. Všetko pre jedno.

Identita muža vpísaná v riadkoch a toho, ktorý v nich pred malou chvíľou listoval bola zmenená do posledného génu.

Niekedy na konci tej nekonečnej zimy, v čase, keď dátumy už nehrali význam, zaklopala na jeho dvere čiasi ruka. Na oboch stranách prahu stáli ľudia, ktorí sa kedysi milovali a ktorí museli s vypätím síl podstúpiť nezvratnú metamorfózu. Každý po svojom. Žena, ktorá robila chyby a muž, ktorý ich urobil trojnásobne viac. Teraz už dokázali spolu existovať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?