(Staro)nová choroba

Autor: Lucia Kučmínová | 8.4.2013 o 11:15 | (upravené 10.5.2013 o 11:25) Karma článku: 7,58 | Prečítané:  724x

Po dlhšej odmlke som si vymenila pár obsažných riadkov s kamarátkou. O živote, o jej krásnom synovi, o našich vzťahoch. Je múdra a silná, aj keď v určitom období o tom pochybovala. Asi ako každý. Pochybnosti nie sú až tak na škodu. Plnia funkciu brzdy- spomaľujú, prinútia nás pozerať aj doprava a doľava. Premýšľať pri tej šialenej jazde životom.

 

Vzťahy sú vraj zasrane komplikovaná vec. Už nesúhlasím, to my si ich komplikujeme. A nie je to len výsada žien. Skúsme aspoň raz zabudnúť na fenomén pohlavia, na škatuľky, že chlapi sú svine a ženy nevedia čo chcú. Dajme tomu, že sme si všetci rovní. Nič si nenahovárajme, v podstate máme podobné základné potreby, túžby, nároky čo sa týka vzťahov.

Chceme byť milovaní, akceptovaní vo svojej podstate, rovnocenní. Rozumieť si, chápať sa a dopĺňať sa. Byť partneri, milenci, priatelia. V globále veľa, v podstate základ. Len za necht dvojíc si to uvedomuje. Každý má svoju cenu, svoju jedinečnosť, tak prečo nemať nároky? Ale je tu ale!

Sme sami, chceme partnera. Máme niekoho, ale chceme byť sami. Mali by sme byť spokojní, nie sme. Máme kľud, ale chceme sa hádať. Máme toho, kto si nás váži, ale nevážime si to. Chce nás milovať, ale nedovolíme mu to. Má tmavé vlasy, páčia sa nám svetlé typy. Chceme to okoreniť, potom je to zasa príliš. Sme vo vzťahu dvaja, chceme byť traja. Z troch chceme dvoch. Chceme jedno, druhé, to aj ono.

Meníme sa na planétu kontrastov a protipólov. V blízkej budúcnosti bude nutné pri príchode vyfasovať mapu, prilbu, spiatočnú letenku a návod na použitie o veľkosti Biblie.

Túžime mať všetko aj keď sa to nedá. Skúšať kombinácie, podvádzať, opúšťať, meniť partnerov ako na bežiacom páse je zdá sa, skutočne to, čo chceme. Namiesto toho, aby nás doplnil len ten jeden sa rozdávame po kúskoch pre iných. Milujeme jedného, ale strácame čas s iným. Inokedy nemilujeme, ale zotrvávame v nefunkčnom a ubíjajúcom systéme.

Pravdepodobne vzniká civilizačná choroba, zatiaľ nepomenovaná. Vyznačuje sa akútnou neúprimnosťou k sebe. K tomu čo naozaj chceme bez ohľadu na to, ako neodpustiteľné a nepochopiteľné to bude pre ostatných. Necháme sa ovplyvňovať malichernými zbytočnosťami okolo seba. A to podstatné uniká kamsi do vduchoprázdna.

Zákony schválnosti fungujú bez poruchy po stáročia. Jeden miluje viac, potom ho to prejde a začne s tým ten druhý. Čím viac sa sústredíme na balans, tým viac sa nám ho nedarí dosiahnuť. V zorganizovaní si života, v naplánovaní schôdzky. Vo vzťahoch to platí trojnásobne, lebo jeden vždy miluje viac.

Zamotávame si to sami a pritom je veľa vecí tak jednoduchých. Mať niekoho rád bezpodmienečne. Dávať a nečakať zbytočne späť. Robiť to z obyčajnej ľudskej potreby mať rád. Chrániť. Uvedomovať si svoje chyby a cez ne chápať chyby toho druhého. Pokiaľ vieme mať nekonečne radi svojho psa, svoje dieťa, prečo to nevieme aj dospelými ľuďmi?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?