Bez ľadu, po okraj (Piatok, 8.2.2013)

Autor: Lucia Kučmínová | 30.3.2013 o 20:07 | (upravené 31.3.2013 o 13:55) Karma článku: 11,78 | Prečítané:  213x

Po absolvovaní pár testov si Zuzana so stoickým kľudom vypočula svoju diagnózu. Nejaké kecy o dedičnosti a nie celkom jasných vonkajších faktoroch. Pre ďalšie zmätenie prihodili percentá. Informácie plné latinských slov prechádzali okolo jej uší bez toho, aby vyvolali v mozgu aspoň nepatrný nervový vzruch. Prišla k sebe, až keď do okennej tabule ordinácie prudko narazil vták. Bezpochyby ho to stálo život. Aj ju to bude.

Cestou domov sa dokázala svoje sústredenie obmedziť len na machanický akt šoférovania. Nejaké ožarovanie a chemoterapiu zamietla, s jej diagnózou by to zo stola zmietol aj najväčší optimista. Nepotrebovala sa tým odstaviť z bežného života. Jej prirodzená hrdosť by kričala o pomoc, keby jej niekto musel podsúvať pod zadok misu a zoslabnutú ju po lyžičkách kŕmiť. Nevymerali jej presný čas, ale z tragického výrazu v očiach oznamujúceho lekára bola konečná suma vypočítaná.

Málo. Sakramentsky málo.

Uvarila obed. Z obývačky znel tlmene hlas Tracy Chapman. Rišo zostal medzi dverami stáť. Už od výťahu ucítil štipľavú vôňu chilli con carne. Na prestretý stôl hľadel ako dieťa na vianočný stromček.

- "My niečo oslavujeme? Narodeniny máš až v júli."

Mlčala, opierajúc sa o stôl.

Pomaly si vyzliekol kabát a prehodil ho cez odsunutú stoličku. Vyzerala akási útlejšia. Zraniteľnejšia. Pristúpil ku nej a pobozkal ju na krk, tesne pri uchu. Voňala po levanduli.

- "Tak? Kde máš ten očúraný papierik?" potichu sa spýtal objímajúc jej pás. Zahmkla ako prejav úsmevu.

- "V noci som ťa počul vracať ako o dušu spasenú. A pokiaľ viem, proti pár pohárikom tvoj metabolizmus neprotestuje. Takže?"

Pomaly sa odtiahla. Nedokázala sa od neho nechať objímať. Pálilo ju to ako rozpálené železo. S povdychom sa zosunula na stoličku. Musí s pravdou von.

Oprela sa o operadlo a ruky si preložila na prsia: "Neviem akou vetou sa začína pri týchto veciach."

Rišo sa tváril pokojne, ale najradšej by bol do niečoho kopal. Neznášal naťahovanie. Nervózne si odkašľal a trochu rýchlo odtiahol stoličku. Hlasne zavŕzgala po dlaždiaciach. V hlave sa mu premietali všetky možné scenáre plné klišéovitých výhovoriek a ospravedlnení. Milenec v skrini. Už ju to nebaví. Je lezba. STOP! Nie som ženská. Nahodil opäť výraz Clinta Eastwooda v rozhodujúcej prestrelke.

"Mm...zy..n...žldku."

Nejasná, útržkovitá veta znela ako zo starého reproduktoru na základnej škole. Ešte raz, pomaly. Nadával, veľmi. Pozvoľna stišoval hlas.

Podvedome sa naklonil dopredu aby zachytil zvuky vychádzajúce z jej úst. Najprv zahmlený obraz, potom pohľad na jej pohybujúce sa pery. Nevedel z nich čítať. Čo? Cítil niečo teplé na zápästí. Niečo ako koža. Netušil, koľký krát to zopakovala, kým pochopil, čo mu povedala. Mám metastázy na žalúdku. Tak nejako znela ozvena v jeho hlave.

Nemal ani poňatia, čo sa v takých chvíľach hovorí. Ak by to aj vedel, rezonujúca šoková reakcia by mu to nedovolila vysloviť. Mlčky do seba nahádzal pár súst. Odišiel si naliať do baru whiskey. Bez ľadu a po okraj. Hlas v hlave zmĺkol. Už nebolo čo vykrikovať, fakty sú jasné ako facka od telocvikára.

Tribúna bez divákov. Okolo ticho. Jasná obloha a nulový šum. Zostalo chladno. Obaja stáli na štartovacej čiare. Spolu čakali na výstrel, ktorý odštartuje krátky beh. Beh o život a čas, ktorý jej bol už dávno vymeraný.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?