V znamení krvi (Štvrtok, 7.2.2013)

Autor: Lucia Kučmínová | 28.3.2013 o 11:54 | (upravené 29.3.2013 o 10:42) Karma článku: 9,32 | Prečítané:  199x

Jej vnútro bolo mozaikovu, vyskladanou z momentov predošlého života. Kúsky z nej mali najčernejší odtieň, aký dokáže namiešať len vyvolený. Boli matné, bez lesku. Ako oči chorého zvieraťa. Uložené natesno zatieňovali tie farebné, ktoré sa kde- tu náhodne objavili. Pár drobných zábleskov, ktoré splývali so spomienkami na matkinu svetlú pleť a nekonečný pokoj jej očí. Čierna pohlcovala svetlo, skrývala ju pred ľuďmi, ich citmi a pohľadmi. Úkryt, ktorý si nosila so sebou.

Nachádzali jeden v druhom nemé pochopenie. Bolesť jedného prinášala potrebnú silu druhému. Ich jazvy sa stali živnou pôdou znovuzrodenia. Riadení zákonmi parazitov dobíjali batériu svojmu bytiu. Určená karmickosť. Prežívali spolu v jednej priepasti. Z polorozpadnutého, spráchniveného dreva rozhádzaného navôkol stavali krehký rebrík. Mizivá šanca s obrovským rizikom. Netušiac, ako dlho a či ich vôbec udrží. Ale nevzdávali sa. Pomaly spolu splývali.

Zuzana sa prebudila na neurčitý tlak v okolí brucha. Menzes, pomyslela si. Dlaňou zašla pod nohavičky. Bola čistá. Nalistovala dátum v kalendári a vy rýchlosti rátala. Tehotenstvo zamietla. Bolesť sa stupňovala a vyvolávala pocit na vracanie. Obliala ju horúčava. Šialená nevoľnosť ju donútila vstať z postele. Opierajúc sa o stenu sa došuchtala do kúpeľne a pustila prúd ľadovej vody. Namočila do nej uterák a priložila si ho na zátylok. Na čele a chrbte jej vystúpil pot. Rukami sa oprela o okraje umývadla a plytko dýchala. Takto zle jej bolo naposledy, keď mala prvú opicu.

Bolesť začala ustupovať. Zhasla a zvolila variant, ísť si ľahnúť. V okamihu toho rozhodnutia sa reflexívne zvrtla a prudkým pohybom sa v predklone rýchlo vrátila nad umývadlo. Šabľa ako sa patrí. Pred očami sa jej zatmelo. Do nosa jej udrel pach železa. Cítila ho v ústach. Zasvietla svetlo. Žmurkala, kým sa jej pred očami neprestali objavovať biele škvrny a neprispôsobili sa svetlu. Doboha!

Celé umývadlo bolo od krvi. Kvapky sa odrazili od smaltového povrchu a rozprskli sa na okolité kachličky. Autentická scéna ako z Tarantinovho filmu. Utrela si ústa. Nemala guráž odtrhnúť pohľad a vidieť sa v zrkadle. Hoci veľakrát dostala na boxe obstojnú nakladačku. Rozbitý nos a natrhnutá pera bola pekným zvykom. Chvíľu len tak stála a cítila, ako jej chodidlá chladnú od kontaktu so studenou dlažbou.

Znovu pustila vodu a odpľula si. Mazľavá tekutina sa začala stáčať do malého víru. Zachytávala ďalšie množstvá navôkol. Za iných okolností priam fascinujúce divadlo. Odišla do kuchyne a poutierala si tvár s papierovou vreckovkou. Z nosa vysmrkala malé, zrazené hrudky. Asi po piatich minútach sa vrátila do kúpelne. Zase sa vyhla zrkadlu. Premýšľala čo sa stalo a utierala handrou zvyšky zasychajúcej krvi. Prešla po všetkých špárach, drhla kachličky. Do nosa jej stále udieral pach vlastnej krvi.

Stále cítila ten zápach. V celom jeho byte. Chcela sa vyhnúť vysvetľovaniu. Zo zásuvky vytiahla nožnice, rýchloobväz a sterilnú gázu. Odstrihla kus leukoplastu a prilepila ho o okraj kuchynskej linky. Zo stojana vzala najostrejší nôž a zarezala si s ním do dlane. S chirurgickou presnosťou vytvorila niekoľko centimetrov dlhú čiaru. So sekundovým oneskorením saPresne, pomaly a nie príliš hlboko. Snažila sa vyhnúť žilám. Obviazala si ruku. To by sme mali.

Cítila sa slabá. Natiahla sa na gauč a zaspala. Navečer ju prebudil Rišo. Vrátil sa zo squashu. Pobozkal ju na šiju a pohladil po pleci. Mal zalepený nos.

- "Zase si varila?" pozrel na jej obviazanú ruku a pousmial sa. Tŕpla jej.

- "Bolí?" jemne sa mu dotkla pokožky kúsok od nosa. Prikývol: "Pokiaľ nebudeš mať ráno pod očami fokle, zlomené to nemáš."

- "Dostal som s raketou od Michala. Dnes je ten medzinárodný deň darcov krvi?" spýtal sa, netušiac, že taký vôbec existuje.

- "14. júna, prečo?" odpoveď nečakal, "Čo pozeráš? Nikdy nevieš, kto ju bude od teba potrebovať..."

Tá veta onedlho nadobudla pre oboch úplne iný význam.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?