Úraz menom život

Autor: Lucia Kučmínová | 18.3.2013 o 11:13 | (upravené 18.3.2013 o 12:28) Karma článku: 6,93 | Prečítané:  435x

Ráno som vstala zo svojej postele. Nič nevšedné. S bolesťou hlavy a po noci plnej čudných snov. Sú to tie rána, kedy ma prekvapia všedné veci. A tie isté rána, kedy ma neprekvapí moja tvár v zrkadle. Nakopnutý malíček ma raketovou rýchlosťou vrátil do reality. Raňajky, kávový doping. Lucia, poď sa vyvetrať!

Beriem vodítka, krotím šialene optimistické psy, zapaľujem cigaretu. Keď rozcvička, tak nech sa aj pľúca zobudia. Zdravím tetu poštárku, ktorá sa baví tým, kto je v našej svorke pán. Ja to bohužiaľ nie som. Zdravím susedu a jej dve vnučky, pre ktoré som stelesnený idol. Lebo mám dlhé vlasy a dvoch psov.

Šliapem do poľa, nasávam studený vzduch. Kde v riti je tá jar? Utvrdzujem status večne nespokojnej. A čo, že mám rada slnko a teplo, kedy priemerní občania kolabujú z dehydratácie? Som júlové decko, zrodené v nechutnej spare, takže pardón. Dážď a zimu nemusím.

Pred vchodom do bytu sa ma susedka pýta ako sa mám. Klamem, že dobre. Čo dobre, priam super. Svoje slová demonštrujem úsmevom alá Cameron Diaz. Mám to snáď na čele napísané? Reflex ma núti pošúchať si ho.

Navonok usmiata, vnútri dohryzená ako starý chleba od myší. Fenomén déjà vu s pred skoro troch rokov. Prudký sled udalostí ohlásil štart.  Znechutená zo seba, s prevrátenými hodnotami, prežívajúc do ďalšieho dňa. Hlava fatálne prepólovaná a bez záujmu o realitu. Zalezená pred ľuďmi som pretrhávala aj najpevnejšie putá, utekala som. Bez vhodnej obuvi, na dlhé trate. Ťažko nadobudnutá rovnováha bola otázkou ďalšieho otrasu.

Zbytky seba som pozliepala do útvaru, ktorý len nejasne nabral kontúry ľudskej osoby. Ako človek po ťažkom úraze, ktorého zošijú a pomáha si barlami. Alebo sa skôr šúcha opretý o stenu smerom kamsi vpred. Hlavu som podoprela neviditeľným stojanom a nazvala to hrdosť. Moja vnútorná mantra zmenila obsah z "Prežijem" na "Vytrieskam z teba čo najviac, milý život".

A potom. Začala som písať. V zárodkoch prúd myšlienok, ktorý skončil v koši. Ale zaslúžil by si horšie. Písala som, lebo mi to robilo dobre. Ako droga, len s dlhšou trvácnosťou a menšími vedľajšími účinkami. Trvalo to dlho, kým som sa dostala, povedzme k tomu, že ich už nepálim, nezahadzujem a neprevraciam očami, keď si ich znovu prečítam.

Písanie mi zachraňuje krk. Osobná prevencia pred blbými rozhodnutiami. Môj ročný horoskop mi prezradil, že ma čaká hardcore obdobie. Ťažké rozhodnutia a ešte ťažšie následky. To nie je bohviečo. Odteraz už žiadne prudké pohyby a úsmev. Cítim, že ma čaká zase tvorivo plodné obdobie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?