Praženica spásy (14.11.2012)

Autor: Lucia Kučmínová | 6.3.2013 o 8:31 | (upravené 6.3.2013 o 8:55) Karma článku: 6,54 | Prečítané:  231x

Skoro nič nejedol, nesprchoval sa, hibernoval, prežíval. Že mal kdesi v akvárku telefón asi so stovkou neprijatých hovorov ho nezaujímalo. Dôležití boli prítomní, lebo oni utvárali jedinečnú atmosféru daného okamihu. Ak vtedy nemal zrovna okno veľkosti výkladnej skrine.

Asi po 3 a pol týždni niekto vošiel do domu. V predsieni sa strhla hádka medzi pánom domácim a dvomi známymi hlasmi. To už do miestnosti vzdialene pripomínajúcej obývačku, napochodoval Majo, s Nymfou za pätami a skúšal rozpoznať svojho kamaráta. Nevedel, do akého levelu sa pretrápil a ako s tým bude korešpondovať jeho vzhľad. Neveriacky pozeral na tie kreatúry, porozhadzované ako opotrebované hračky po zemi, neprítomne sediace na nábytku a spiace s pytónom.

Riša spoznal podľa košele a krivého palca, ktorý si zlomil vlastnou šikovnosťou na golfe. Konkrétne palicou číslo jedna, tou na dlhý odpal. Tam aj skončila kariéra nádejného greenového obháňača dámskych sukien.

Nymfa len neprítomne obzerala prítomných a bojovala s nutkaním začať tam vysávať a všetkých do radu osprchovať. Nahla sa nad tmavý stolík s lampou a prstom sa približovala ku kôpke priamo na ňom. Vyzerala ako korenie z arabského trhu, len vôňa bola akási iná.

- "Čo je to?" a už- už išla do toho pichnúť prstom.

- "To je rafinovaný cukor, zlatko..."ozvala sa z rohu mietnosti Alma, nespúšťajúc z nej oči.

Keď Nymfa zbadala jej jazvy, hekla a ustúpila o krok dozadu. Brušná tanečnica prefajčenými hlasivkami zo seba vydala zvuk podobný démonicky srdečnému smiechu. Jazvy nad hornou perou a na brade sa ešte viac roztiahli. Niekto sa smeje očami, niekto aj kožou.

Richarda preventívne fackali, hľadali mu nohavice a doklady. Náhodne nájdená súdnosť by bola príjemným plusom. Keď za sebou zavierali, venovali Tomášovi nenávistný pohľad. On sa im uvoľnene zasmial do ksichtu.

Pri aute ho museli oprieť. Z toľkého čerstvého vzduchu sa Rišovi zamotala hlava. Ako notorik odpochodoval v predklone aspoň pár krokov ďalej. Musel uvoľniť obsah žalúdka. Jeho záchrancovia si predvdavo sadli do auta. Takú farbu ešte nevidel. Fasa. Fuj.

Doma ho naložili do vane a Majo sa odhodlal na svoj kulinársky vrchol. Praženicu. Zaručený recept po výdatnom hýrení, aj keď teraz by mu musel spraviť aspoň do vlečky. Nymfa sa vyparila na rande s generálnym, mala už dosť. Pravda bola taká, že jej bolo do plaču z chlapa, ktorého svojím spôsobom ľúbila a ktorý vyzeral ako najväšia troska.

Rišo si užíval horúcu vodu. Dostávala sa mu do každého póru. Ťažko sa mu dýchalo,pevne sa chytil okrajov vane a zosunul sa trochu nižšie. Voda mu zaliala uši. Čaro zvuku pod vodou. Všetko obyčajné znelo hlboko, ako veľrybie hlasy v oceáne. Privrel oči a zase ju videl. Motala sa mu hlava.

Keď si viazal uterák okolo pása, pohľadom zavadil o zrkadlo. Zľakol sa sám seba. Zarastený chudák, akých vidieť na hlavnej stanici. Prázdny pohľad s prepadnutými lícami. Na lícach a nose mu vystúpili drobné žilky. Musí si pozrieť príznaky pohlavných chorôb. V tom dome boli asi v každej molekule prachu.

Sadol si na barovú stoličku oproti Majovi. Ešte stále si nič nepovdali. Ten pohľad, ktorý mu kamarát venoval, stál za to. Taký ten, po ktorom sa vám zaručene urobia na ksichte obrovské vyrážky. Podvedome sa chytil ľavého líca.

Ďalšia päťminútovka mlčania.

- "Dík, že si pre mňa prišiel."

- "Snáď prišli, nie?" znel nasrano.

- "Okej, tak ďakujem vám. Ale spať s ňou nebudem." úsmev mu hneď aj zamrzol. Pomyslel na vyrážky.

- "Dobre, vyjasníme si veci hneď tu a teraz. Ak tam ešte niekedy páchneš, neprídem pre teba. Vieš, že ja som neni svätuškár, ale chlastať a drogovať 3 týždňe, to je dosť." Rišo sa nadýchol, že ho preruší, "Ešte som neskončil. V robote sme ti všetci zachraňovali prdel, takže si vybav papier na nejakú závažnú diagnózu. Odporúčam nejakú tropickú infekčnú chorobu, alebo tak. To by vysvetľovalo, že vyzeráš ako vygrcnutá handra."

Potichu sa zasmiali.

Prekrížil si prsty: "Zháňala  ťa."

"Kto?" stál mu to nezaplo.

"Simona, kto asi. Nechápem, odkiaľ mala moje číslo. Už ťa má odhadnutého, vedela, že ťa bude treba zase hľadať. Chodila ti polievať kvetiny, s kľudom angličana. Ty si jej nechal kľúče?"

"Hej, dúfal som, že sa raz v noci vráti."

"...a nakope ťa do prdele. To by si si zaslúžil." chytil Riša okolo pliec a trochu s ním potriasol. Najväčší fyzický prejav ich kamarátstva.

Majo pred neho položil tanier praženice a malý kúsok papiera. Simoniným písmom tam bolo napísané jej nové číslo a odkaz Ozvi sa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?