Jeden deň a 25 ďalších (Sobota 20.10.2012- Utorok 13.11.2012)

Autor: Lucia Kučmínová | 4.3.2013 o 16:39 | (upravené 20.3.2013 o 11:23) Karma článku: 6,32 | Prečítané:  288x

Simona bola spojením snobského, sebeckého sveta a vzdialenej reality. Skutočného sveta, kde všetky problémy nevyrieši prechod platobnej karty terminálom, ani záťah v luxusnom podniku.

Krehká bojovníčka. Pokojná hladina, ktorú záchvev zmenil na nevyspytateľný vír. Neúprosná ako sibírska noc, emotívna ako najslávnejšia šansoniérka. Múdrosť s tvárou decka. To bola ona. Driemalo v nej niečo neuchopiteľné. Nemerateľná veličina, nemenný nápis v kuse kameňa. Ľudský magnet, ktorý ho k nej priťahoval.

Vopred určený verdikt horúcich hláv a jedného vzťahu na taliansky spôsob. Ani spolu, ani bez seba.

Taxíkom sa nechal odviezť na iné miesto, než na akom sa obvykle stretávali. Tomášovo hniezdo už nebolo vhodné na zraz. Sliedenie susedov a príliš veľká pozornosť obsmŕdajúcich policajtov bol veľký risk. Aj keď od neho kupovali aj muži zákona, pôvod a charakter niektorých prišelcov by sa im vonkoncom nepáčili.

Bol to starší dom za mestom, ukrytý za malým sadom jabloní. Socialistická klasika akú vidieť popri ceste v hociktorej dedine. Ale čo sa odohrávalo za jeho múrmi, to rozhodne všedné nebolo.

Prípitky rovno z fliaš a z častí tiel. Zázračný prášok v porcelánových misách na šalát a na zrkadlách. Poctivo ušúľané cigarety, sušené dary lesa, tabletky rôznych tvarov. Druhy od výmyslu sveta, všetko podľa vyberanej chuti hostí. K tomu kocky cukru, lyžičky, cigary a naplnené napoleonky. Na oddych.

Niekto tam priniesol obrovského pytóna. Ževraj už nebude jesť. Prišla nechutne obézna žena s celkom peknou tvárou, trpasličí muž a vytrasený chlapík, ktorý rozprával len vo veršoch od Baudelaira. Motali sa tam neplnoleté chudé dievčatá kdesi z Ukrajiny, ktoré nedosiahli ani zďaleka hranicu povoľujúcu dostať občiansky.

Návštevou ich poctil aj podivný chlap v sutane, ktorý si hovoril Kňaz. Išlo z neho niečo nechutné a desivé. Ako vodca novodobej sekty, múdry a charizmatický, ale ak na neho trochu krivo pozriete, so sladkým úsmevom vás rituálne zavraždí. Doviedol si tam mladého chalana (Aká irónia.), ktorému nebolo cez masku vidieť do tváre. Útle ramená chlapca veľa vysvetľovali.

Na chvíľu sa tam priplietol nejaký úchyl, ktorý sa zameriaval len na tehotné. A čím viac, tým lepšie pre neho. Pre ne už menej. Ak nechceli, vždy ich nejako donútil. Psychopat, ktorého známosti vykopali z problémov aj z basy.  Z jeho rečí Riša napínalo a na chvíľu si uvedomil, že tu nemá čo robiť. Tomáš ho radšej vyhodil.

Plejádu figúrok dokresľovala lesbická brušná tanečnica Alma, z nejakej východoeurópskej krajiny. Vydala sa za nejakého slovenského machra len aby sa odtiaľ dostala. Keď mu porodila syna ako protislužbu, že ju odtiaľ vykopal, zohyzdil jej nožom tvár aj brucho. Že zo žiarlivosti.

Zliezol sa tam silný koncentrát čudákov hodných vlastného čísla v putovnom obludáriu. Čudákov na prvý aj piaty pohľad. Koncentrácia životnej dezilúzie, sklamania a bolesti  väčšinu z nich spájala dovedna. Drogy a sex však boli ešte spoľahlivejším spojivom.

Dni sa striedali, čas sa zrýchľoval, alebo spomaľoval. V závislosti od množstva látky v krvi. Nevedel koľko je hodín, aký je dátum. Kto vedľa  neho leží a kto na neho hovorí. Obsah bol bezpredmetný. Nieže bol stále mimo, ale nezaujímalo ho to. Sem- tam si šľahol, čo mu strčili pod nos, alebo vložili do úst.

Nejasným cieľom nekonečného večierka bolo dostať sa čo najbližšie k druhému svetu. Dostať sa tam priamou čiarou bolo možnou výhodou. Nepísaná zmluva so samým sebou, dohodnutá niekedy počas jazdy. Tušená v momente, ako prijal pozvanie na tento ostrov vyhnancov.

Možno tam nemal čo robiť, nepatril tam. Už nemal kam ísť, nemal zmysluplnú záľubu a kvôli komu dosahovať vyšší duchovný level. Radšej dopĺňal defilé úchylov, podivínov, umelcov a ostatných, ľudí ktorých život prefackal viac, či menej. Oproti nim bol skoro ako mierne zašednutá ľalia. Nikto nikoho nesúdil, aj keď vedeli o svojich osudoch, hriechoch a nerestiach. Pousmiali sa, kývli hlavou. Nesúdili.To mu nateraz stačilo.

Kdesi v tých zábleskoch jasného vedomia vnímal matne bolesť hlavy a smäd. Obrazy v hlave boli o to jasnejšie, vynárali sa mu v pamäti ako reklamy v telke. Spoznal otca na stoličke v kuchyni a mŕtvu matku natiahnutú na podlahe. Jeho prvú lásku zo základky. Volala sa Denisa a on jej cez prestávku pred výtvarkou odstrihol pravý vrkoč. Bola prvé dievča, ktoré rozplakal. Zhliadol Simonin úsmev a to jej večné hladkanie cudzích psov. Potom k nemu natiahla ruky a prehovorila: "Nespi. Ľúbim Ťa!"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?