Pes menom Kocúr (Piatok, 19.10.2012)

Autor: Lucia Kučmínová | 1.3.2013 o 17:18 | (upravené 2.3.2013 o 15:17) Karma článku: 8,73 | Prečítané:  289x

Októbrový vzduch pomaly presycoval pach vrcholiacej jesene. Dátumy v diári sa zaplnili ďalšími menami. Pôvabné náplaste rôzneho pôvodu, vata vypĺňajúca vyprahnuté vnútro. Druhým rokom sa stával niekým, koho odraz nespoznával v zrkadle. Umýval zuby a holil cudzieho muža. Šelma na druhej strane, alergická na chuť mäsa- a čím viac ho mala, tým menej ju nasycovalo.

Piatkový nutný nákup na prežitie vo víkendovej izolácií. Ignorujúc masy ľudí prechádzal pomedzi regále. Oddelený plexisklom od ich neželanej blízkosti, od ich dychu a sálajúceho tepla. Výčitky manželiek. Smiech mladíkov zaobstarávajúcich zásoby na záťah. Túžobné výskanie hyperaktívnych detí a ich deprimovaných matiek. Hlasy sa zlievali do jednej bezpohlavnej masy.

Chcel odtiaľ vypadnúť, alebo aspoň nevidený kľučkovať pomedzi. Bez premýšľania dbočil do uličky s vínom. Vytiahol Alibernet, ževraj ročník 2009. Rovno dve fľaše, nech im nie je smutno. Vložil ich do košíka a namieril si to k pokladniam. Pri odbočovaní pohľadom zavadil o obrys postavy na druhej strane. O krok cúvol späť. Podišiel pomaly ku nej. To nie je možné. Ale určite sa nemýlil.

Pátral po nej dlho. Všetky stopy k nej chladli, viedli ho inam. Strácal stopu ako pes po daždi. Akoby vymazala svoju identitu z tohto sveta. Niekedy len stačí prestať sa snažiť. Krčovito zvieral rukoväť košíka, až mu obeleli hánky.

Hnedé vlasy, o kus dlhšie ako si ich pamätal lemovali obrys lícnej kosti. Zadok stále ten istý. Dlhé prsty horlivo vyťukávali niečo na displej.

- "Ahoj Simona." vyslovil spriškrteným hlasom. Mozog ignoroval rokmi naučený príkaz Vzchop sa!.

Neotočila sa hneď. Prestala písať a pomaly zdvihla hlavu. Natočila sa mu len profilom. Vôbec sa neusmiala a jej päťsekundové mlčanie trvalo celú večnosť.

- "Neskúšaj to. Vymazala som ťa z databázy ľudí. Ani v tej zvieracej ťa už nechcú. " Kašľala na víno, kašľala na nákup. Utekala rovno k východu, ani sa na neho nepozrela.  Beztak mu urobila veľkú službu, že ho tam hneď nenakopala rovno do pomyselnej mužskej achilovky.

Ten pohľad oželel, s vedomím, ako ho nenávidí a akú hroznú smrť mu želala. Najradšej utopením alebo upálením. Pokiaľ možno oboje naraz.

Teraz si naplno uvedomil, ako sa mu chce vracať. V hlave mu rezonovala ľudová pravda Čo oči nevidia, srdce nebolí. Až keď bol starší pochopil, prečo to so smiechom hovorievala nočným návštevám za zavretými dverami.

Odlepil stuhnuté prsty, vybral kreditku a zaplatil nákup. Pomalšie to byť ani nemohlo. Výťahom zišiel k autu. Stála opretá o jeho auto, s opätkom drzo vyloženým na zadnom nárazníku.

- "Čo pozeráš? Vyvaľuj oči na tvoju snobskú ešpézetku. Dovolíš?" obratom vytiahla z tašky jednu z fliaš, "svoju som nechala na regáli a táto mi teda patrí." Provokatívne odkráčala k svojmu autu. Parkovala len kúsok od neho.

"Počkaj, to akože zas vypadneš? Aní dík, ani fajka..." druhý pokus o vtip, druhý raz nulové skóre.

"Mám psa, volá sa Kocúr." jej typický manéver. Odpoveďový odpal.

Zasmial sa. 1:0 pre ňu.

Fľašu uložila na sedadlo a vrátila sa k nemu: "Ideme do kina, poď," to nebol oznam, to bola vec vybavená.

Na jej zmeny nálad ho už nič neprekvapovalo, odkedy ju poznal bola ako počasie nad Pacifikom. Tento takmer kamarátsky prístup mu nedal pokoj. Nasledoval ju a nechal priestor vlne emancipácie. Vybrala najhorší možný film, kúpila lístky a k tomu veľké balenie pukancov, na ktoré uvalila doživotné embargo platné pre všetkých.

Boli tam skoro sami. Sedel, mlčal a periférne ju sledoval. Na jej tvár, na to ako sa napcháva, ako si hryzie do pery a ako sa jej samovoľne zdvíha ľavé obočie. Vo svojej podstate bola niečím úchylná. Ako poznačené decko, čo pustia z polepšovne. V hlave sa mu vynorila pamäťová stopa vône jej vlasov. Ešte dlho zostala na vankúši.

Čakal, ako zase vstane a bude zo seba obvykle otriasať od pukancov a necudne si ich vyťahovať z podprsenky. Niektoré zvyky sa vekom nemenia.

Kráčali vedľa seba k autám. Predbehla ho a s hlbokým nádychom zastala pred ním.

"Nemôžem ísť k tebe. Nie preto, čo si mi spravil," konečne to z nej liezlo.

Rišo odpovedal mlčaním.

"Vydala som sa. Ľutujem to. A toho psa sme si kúpili, aby to zlepil. Ževraj psi sú skvelí terapeuti. Povedala terapeutka," sklopila oči a vyrazila do útoku, "čo si ticho? Keď som odchádzala mal si plnú hubu rečí."

3:0 pre ňu, vrátane tej podpásovky v závere. Prešiel cez neho chlad a začali ho štípať oči.

"Dúfam, že ten Škrečok vás spasí. Rozvod jej drahý." Rišo definitívne vyrovnal skóre. Za chrbtom počul slovo debil. Už sa na ňu nechcel pozerať. Nenávidel ju. Aj toho chlapa, ktorého priezvisko teraz nosí, aj ich terapeutického čokla.

Doma si vypeckoval Deep Purple a po dlhej dobe dostal chuť na koks. Ako za starých čias. Zle mu bolo teraz aj bez neho. Na barovej stoličke otvoril fľašu a napil sa rovno z nej. Nutkavé myšlienky bolo treba čo najskôr spláchnuť. Vracali sa ako bumerang.

Tie ako ju stretol a ako mu odolávala. Ako sa hádali, ako mu odpúšťala. Ako sa aj tak nadránom vracal k nej. Ako mu našla denník a tam svoje meno. S mnohými inými. Spomenul si na jej kamenný výraz. Na to, ako ho zmlátila, zbalila sa a odišla.

Ráno k sebe prišiel ako gambler, ktorý deň predtým vsadil všetky žetóny v rulete na jedno číslo. Žetóny ich vzťahu. Dvaja ľudia a chyba, ktorá sa nedelila dvomi. Bola len jeho a umocnená na druhú.

V hlave sa mu hromadila krv, kŕčovito zvieral okraje barového pultu. Jediným pohybom hodil poloprázdnu fľašu o stenu. Červená tekutina vyzerala ako živý pavúk padajúci k zemi. Črepiny sa rozleteli po podlahe. Mal chuť si s nimi prejsť po zápästí. Len tak potichu a nenútene. Najjednoduchšie východisko zúfalca jeho rangu.

Sám vo svojom veľkom byte si vnoril tvár do dlaní a ticho sa rozplakal.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?