Študentka je jasná voľba (Pondelok, 15.10.2012)

Autor: Lucia Kučmínová | 26.2.2013 o 19:30 | (upravené 5.3.2013 o 10:33) Karma článku: 5,65 | Prečítané:  441x

Mľandravé ráno najmenej obľúbeného dňa v týždni okorenené pachuťou hromadnej manažérskej porady. Naučené rituály sprchovania, sŕkania kávy, kontroly podkladov. Nebudil ju, radšej sa blysol gentlemanskou bankovkou na taxík, hneď vedľa odkazu: "Snáď niekedy znovu..."

Univerzálna odpoveď. Ak bola slečna neschopná, dal jej nádej. Ak bola dobrá, bola to poklona. Všetky boli rovnaké.

Na odkazy sa nepodpisoval. Umožňovalo mu to istú mieru anonymity a záruku jedinečnosti každého sexu. Ak trvala na mene, mal v rukáve celé spektrum. Ako ľahko uspokojiť ich zvedavosť. Prezradiť im to svoje bolo asi takou zbytočnosťou, ako mať v decembri letné gumy.

Skôr ako naštartoval, vytiahol diár. Zalistoval. Celkom úspešný týždeň. V poradí štvrtá. Saša, Hviezd. nám., brunet, vlažných 5 bodov. Slečna koncipientka sa veľmi nepretrhla. Za umelé kozy jej strhol body. Nemal to rád. Dlho už nemal neštudujúcu. Presnejšie sedemnásť súloží a dvadsaťpäť dní.

Zamestnaným karieristkám sa snažil vyhýbať. Boli ako chlapi. V posteli si neustále zdvíhali kredity. Súťaž o miesto hore sprevádzané fanaticky hlučným tranzom, so záverečným sileným šprintom do cieľa. Cítil sa ako vypľutý z boxerského ringu. A o to viac sa ony cítili ako najlukratívnejšie samice. Nechal to tak, ich budúcich manželov ľutoval.

Vysokoškoláčky, to bola iná káva. Poctivá.

Vynaliezavé, ochotné a naivne poddajné. Snívali, že práve ony ho ulovia. Ako hračku, o ktorú sa bijú s kamarátkami, ale nemôže patriť žiadnej. Koľké už prešli jeho náručím, koľko hajzlov a sviniarov si už vypočul. Koľko zúfalých sĺz skončilo na jeho košeli a koľko faciek na jeho líci. Najlepšie občas omilostil, pri druhom sexe sa vedeli posnažiť. So slepou vidinou, že tentoraz ho skrotia. Chlapa, čo nedáva druhé šance. Ako sa len mýlili...

Nechápali jeho podstatu, mantru jeho žitia. Iba Simona. Chladná bytosť s niečím zvláštnym v očiach. Zaberala ako droga v žilách. Omamne, pomaly sa rozlievala po tele. Od končekov prstov až po korienky vlasov. Ako teplé lúče slnka pri východe slnka. Chcel ju a chcel to stále viac. Aby ju získal, robil všetko možné. Ponižoval sa, pil, nespával, menil sa.

Dal jej kľúče od bytu. Najväčší krok v jeho živote. Urobil to tak automaticky, ako ráno siahne po zvoniacom budíku. Keď sa pohádali, ukľudňovali ho iné. Dominika, Andrea, Peťa, Katka...Boli to bezvýznmané mená tiel, ktoré mu pripomenuli, ktorá je tým, čo hľadá. Ku ktorej sa vždy vrátil a ktorá bez slov prehliadala jeho hriechy...

Dlho premýšľal, čím v ňom pohla. Jeho egom. Nevyliečiteľnou mužskou chorobou na tri, ako tomu so smiechom hovorievala. Bola tak podobná matke. Nedosiahnuteľná, objavovala sa a znovu sa strácala. Až odišla natrvalo. Niektoré veci sa nechutne opakujú...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?