Vážení cestujúci, vo vlaku je psychopat!

Autor: Lucia Kučmínová | 20.2.2013 o 15:13 | (upravené 20.2.2013 o 15:28) Karma článku: 9,34 | Prečítané:  1867x

Vždy hovorím, že cestovať hromadnými prostriedkami našej vlasti, je život obohacujúca činnosť. Na cestách zažijete situácie, kedy neviete, či sa máte smiať, plakať, alebo oboje naraz...Stretnete ľudí, pri ktorých neviete, či sa na nich máte smiať alebo plakať. Alebo oboje naraz. A vo vlakoch detto. Veď ŽSR, to sú ľudia, príbehy a emócie..

Vyzerala obyčajne a dovolím si tvrdiť, úplne normálne. Možno s trochu zmäteným výrazom postrelenej srnky. Chodila so svojím "ájfónom" hore-dole a vôbec jej nevadilo, že je ulička vo vlaku tradične prepchatá dopotenými ľuďmi v zimných prešivákoch a s lodnými kuframi. To by možno nebolo až tak netradičné, prebúdzala vo mne empatický prístup. Veď volala s otcom a vtedy sa aj ja musím prechádzať, keby hrozila akútna trombóza spôsobená zvýšeným tlakom v žilách. No to ešte nebolo nič.

Sranda začala v momente druhého telefonátu. A to mi verte priatelia, odteraz viem čo to je, keď sa čas stane pojmom relatívnym...


Najprv som nevedela odhadnúť, či plače alebo sa smeje. Od chrbta neviem čítať ľuďom z tváre a to si myslím, že som o level vyššie v triafaní nálad aj na kilometer aj s vrecom na hlave.  Aspoň čo sa týka tohto druhu odhadu. No keď som začula slová: chrobáčik, astronaut, Mliečna dráha a jednorožec v jednej vete,vedela som, že odbila hodina, kedy mi IQ poklesne najmenej o 30bodov..A to sme boli ešte len v Piešťanoch. Keby som bola tušila, čo všetko sa neodvratne blíži, bola by som vystúpila. Čestné pionierske, ako že sa Lucia volám!


To, že asi 20-ročná, ževraj uvedomelá vysokoškoláčka hovorí svojmu frajerovi o tom, ako by najradšej cestovala na Mliečnu dráhu, na ktorej sa aj podľa mojich slabých astronomických základov už teraz nachádzame, to je dosť silné kafe aj pre odolné povahy. Neviem kde nabrala, že by musela už teraz vycestovať, aby tam dorazila práve v deň svojich 98. narodenín, ale zjavne som silu jej intelektu a pokročilej násobilky značne podcenila. Ak ste videli video o "Intergalaktickom kosoštvorci" na Tyrura.com, viete si predstaviť približne o čom hovorím. Kvetnatý prejav s básnickými otázkami, či tam budú aj jednorožce ako v rozprávkach, v kombinácií s výraznou hlasovou moduláciou alá Zlatica Puškárová, sa vryje do pamäti aj človeku so značným pamäťovým defektom.


Dúfala som, že zasiahne Božská prozreteľnosť a vďaka tunelu za Novým Mestom sa spojenie preruší. Pokiaľ nemá intergalaktické prepojenie. Samozrejme že ho mala, takže aj keď som ju v tme nevidela, kvákala ďalej, ako je tam tma a kedy už budeme vonku. A keď sme boli vonku, so svetlom sa jej vrátila pamäť a zasa začala o tých jej astronautických hovadinách.


Ani si neviete predstaviť, aké lakte som rozdávala tej mase tiel, len aby som sa z toho vlaku dostala čo najrýchlejšie von. Po tomto zážitku pôjdem nakúpiť trvanlivé potraviny a napíšem listy na rozlúčku, lebo dátum 21.12.2012 nebol celkom presný. Koniec sveta pre mňa nabral úplne nový zmysel.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?