Som tak trochu voyeur

Autor: Lucia Kučmínová | 17.2.2013 o 14:51 | (upravené 17.2.2013 o 18:27) Karma článku: 8,17 | Prečítané:  588x

Rada pozorujem ľudí. Mnohí by ma označili za voyeura. Mám sa za to cítiť divne? Voajé, foajé, dobre čau. Úchyl by som ale bola, pokiaľ by som sledovala ľudí pri vyzliekaní, sexe a ešte by ma to sexuálne vzrušovalo. Lenže ja pozorujem ľudí oblečených a v bežných situáciách. A práve to je možno úchylné. Niečo ako ten chlap z Účastníkov zájazdu, ktorého ženy vzrušovali len keď plávali a on mal okuliare a šnorcheľ. Hrozné slovo, tento šnorcheľ.

 

Čo najnenápadnejšie očumujem ľudí známych aj neznámych, bez rozdielu veku, pohlavia, štátnej príslušnosti, veľkosti topánok... Neznámych, svojich známych mám už opozeraných, vrátane ich celého šatníka. Ale očkom sledujem mnohých, aj tých, ktorí sú pre ostatných, povedzme, nezaujímaví. Také tie "šedé myšky". Každý je pre oko príťažlivý svojím spôsobom, pre mňa určite. Je zvláštne pozorovať ľudí, keď nevedia, že ich pozorujete. Aha. Mám talent robiť mŕtveho chrobáka. Asi preto, že nie som výnimočne nápadný typ a ľahko sa stratím v dave. Dobre, asi 3x si to všimli a pre ten prípad sa chovávam za knihu.


Keby bolo výhrou dať si túto záľubu do životopisu, uviedla by som to tam. No ja si čítať taký životopis, oči by som obracala k stropu. V kolónke záľuby by to vyznelo dosť blbo. Keby sme totiž žili vo svete, kde pozorovať jeden druhého je cesta k poznaniu sa navzájom, mala by som vyhraté. A nie len ja. Ono sa na tom totiž dá dobre nacvičiť jedna vec- volá sa odhad na ľudí. Ale keby, keby...

Je známe, že v dnešnej dobe je ukazovateľom úspechu a akejsi schopnosti prežiť atraktivita. Zjednodušene- pekní ľudia to majú v živote ľahšie. Majú vyšší sociálny status od prvého momentu. A povedzte mi, že to tak nie je. Pokiaľ sa uchádzate o miesto a máte probližne rovnakú kvalifikáciu a odborné skúsenosti, pekný alebo svojsky sympatický jedinec má navrch. OK, niektoré povolania (napr. zachraňujúce životy) sú výnimky, tam treba mať hlavne v hlave, ale o tých tu teraz nepíšem.


Staré známe klišé, že krása predsa neodzrkadľuje charakter a intelekt. Bohužiaľ. Inak by bolo jednoduché uplatniť priamu úmeru- krásny človek, krásne vlastnosti. Samozrejme, sú aj výnimky! Žijú, dokonca pár poznám. (Och,ako im len občas závidím.) Ak by to tak bolo vždy, mala by som po zábave. Už by som nemala koho odhadovať, na koho oči vyvaľovať. Ľudia by boli chodiace bilboardy, reklamy na charakter. Čím lepší dizajn, tým lepší produkt. Preto sa nedávam zmiasť, lebo nielen špina, ale aj fasáda časom opadne...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?